Vek: 22
Prezývka: Vašek, vznikla od priezviska, keď sme si na jednom výjazde všetky vymýšľali prezývky. 🙂 Moje spoluhráčky, ktoré nebudem menovať (Pleška, Gayša) mali tvorivú chvíľku.
Opíš sa tromi slovami: vtipná, priateľská, výbušná
Povedz nám niečo v skratke o sebe.
Milujem psov a rada spoznávam nové miesta, kde môžem zbierať zážitky.
Aký film najlepšie vystihuje tvoj život?
Fuuuha tažko povedať. Taký film sa nikdy nenatočí, radšej.
Číslo dresu a jeho symbolika.
55 – toto číslo mám ešte od čias, keď som hrala za Stupavu, ktorá už neexistuje 😀 Vždy som mala rada číslo 5 no bolo mi povedané, že 55 vyzerá lepšie 😀 a tak som sa teda nechala presvedčiť.
Zdroj: Slovenský zväz florbalu – Flickr
Čo by si nevylúčila zo svojho jedálnička?
Určite rajčinovú polievku a bryndzové halušky. To je top topov. 
Kde študuješ?
Študujem na Trnavskej univerzite v Trnave. Konkrétne sociálnu prácu (baví ma to a nesťažujem si).
Čo by si vybrala ako svoj najhorší zlozvyk?
Pravdepodobne to bude fajčenie a zamýšľanie sa nad životom :D.
Čomu sa venuješ vo voľnom čase ak to nie je práve florbal?
Asi to bude čas trávený s mojim psom a samozrejme aj s kamošmi 🙂 Občas sa pritrafí aj nejaký výletik.
Naj florbalový klub alebo hráč. Máš svoj florbalový vzor?
Švédi sú super. Fascinuje ma ako to v ich podaní vyzerá tak jednoducho. Florbalový vzor je asi Anna Wijk. Páči sa mi jej hra a to s akým prehľadom behá po ihrisku.
Zdroj: Slovenský zväz florbalu – Flickr
Ako dlho sa venuješ florbalu? Ako si sa dostala k tomuto športu? Kde si doposiaľ pôsobila ako hráčka?
Florbalu sa venujem približne 12 rokov a začínala som s ním v Stupave. Najskôr iba na skúšku, no začalo ma to baviť. Hrávali sme regionálne ligy a neskôr aj nižšiu ženskú súťaž. Celkom sa nám darilo až sme sa prebojovali do extraligy. Tu prišiel náš koniec. Herne sme to nezvládli a nakoniec sme sa rozpadli. Išla som teda na jednu sezónu do Malaciek, kde som tiež hrala nižšiu ženskú súťaž. To ma už nebavilo a tak som prišla sem do Hurikánu, kde ma zavolala hrať bývala spoluhráčka zo Stupavy.
Aké sú doposiaľ tvoje dosiahnuté úspechy a čo je tvoj najväčší sen vo florbale?
Ešte za čias Stupavy sme pomerne často vyhrávali regionálne ligy aj turnaje, takže úspechov by bolo. No určite môj najväčší sen je medailová pozícia v extralige. Verím tomu, že na to máme a spolu to dokážeme. 🙂
Čo očakávaš od pôsobenia v Hurikáne?
V tejto sezóne je to určite minimálne postup cez prvé kolo play off. Tiež očakávam, že nám zostane aj naďalej taký výborný kolektív.
Ako sa pripravuješ na zápas? Máš nejaké špeciálne rituály?
Ani nie, ale pred zápasom veľmi nejem a keď som pri bráne po pokriku si buchnem čepeľ hokejky o všetky tyčky a takisto ťuknem aj brankárku. Neviem či to pomáha no zvykla som si na to, keďže môj post je obrana.
Zdroj: Slovenský zväz florbalu – Flickr
Ako by si zhodnotila doposiaľ pôsobenie Hurikánok v ženskej extralige?
Tento rok máme najlepšiu sezónu a verím, že už sa to bude iba zlepšovať. Snažíme sa vždy podať čo najlepší tímový výkon a držíme sa navzájom.
Často krát sa skloňuje, že v Hurikáne nie je dobrý kolektív. Ako túto skutočnosť vnímaš ty?
V Hurikáne nie je dobrý kolektív. V Hurikáne je výborný kolektív. Spolu sa smejeme, vieme sa jedna druhej posťažovať, vieme sa pochváliť. Takto by to malo byť všade. Samozrejme stane sa, že na seba nakričíme no je to v zápale hry a po zápase všetky emócie opadnú
Aká je tvoja rola v tíme?
Neviem, či mám presne určenú rolu v tíme no myslím si, že by som mohla byť aj little bit zabávač. Nemám rada sklesnutú a smutnú náladu, preto to tam vždy s niekym rozosmejeme.
Čo ťa najviac prekvapilo v Hurikáne počas tvojho pôsobenia?
Keď som prišla, bála som sa ako ma baby prijmú a či zapadnem…klasické otázky, ktoré si položí každý. Všetko bolo super. A som rada, že to tak je stále .️ Vždy, keď príde niekto nový, snažíme sa, aby sa u nás cítil dobre.
V úvode aktuálnej sezóny si sa zranila na dlhšie obdobie. Na palubovku si sa vrátila len pred nedávnom. Ako vnímaš svoj návrat na palubovku a medzi kolektív? Vnímaš nejaké zmeny?
Bolo to pre mňa veľmi ťažké obdobie nakoľko mi florbal chýbal. Nevyzeralo to so mnou celkom sľubne, hrozila mi operácia a neustále návštevy u lekárov ma už unavovali. Nakoniec však všetko dobre dopadlo a ja som sa opäť vrátila k tímu. Môžem povedať, že sa v Hurikáne cítim stále tak isto dobre, ako pred zranením. Baby sú super a boli rady (snáď), že som sa vrátila. Čo sa týka mňa, bolo to ťažké. Mala som v hlave obavy z ďalšieho možného podvrtnutia a tak som nehrala naplno. To sa však postupnými tréningami vyladilo a beriem to športovo. Ak sa stane, čo už. Pokiaľ budem môcť a vládať, florbalu sa nevzdám.
Zdroj: Slovenský zväz florbalu – Flickr
Napriek zraneniu si si vždy našla čas a prišla si podporiť spoluhráčky na domáce zápasy, aj keď si sa herne nemohla zúčastniť. Ako by si zhodnotila doposiaľ pôsobenie Hurikánok v ženskej extralige?
Jasné, žiadne zranenie ma predsa nemohlo odstaviť úplne a tak som aj s barlami išla povzbudzovať môj tím. Baby hrali vždy so srdiečkom a to sa cení. Máme aj dosť nových hráčok, čo nám fúklo nový vietor do plachiet. Samozrejme boli zranenia aj u iných hráčok a tak každý zápas vyzeral úplne inak. Verím, že tento rok prejdeme cez play-off a ukážeme všetkým naše bojovné srdcia a chtíč.
Vyzerá to, že má Hurikán pred sebou najúspešnejšiu sezónu. V čom vidíš zmenu oproti minulým rokom?
Tak máme nového trénera, nové spoluhráčky a myslím, že aj toto sa na našich výsledkoch odrazilo. Snažíme sa počúvať rady a plniť požadované. Snáď sa túto sezónu posunieme ďalej.
Aké sú tvoje osobné ambície počas tejto sezóny?
Nezraniť sa druhý krát a samozrejme nejaké pekné umiestnenie v lige. Bolo by krásne aj medailové umiestnenie, no zatiaľ zostanem iba pri postupe cez prvé kolo play-off a potom sa uvidí.
Načo sa tešíš najviac pred zápasom?
Fúha asi na to, že môžeme zasa dokázať, že máme na výhru a môžeme sa rovnať so všetkými. Samozrejme aj na baby, s ktorými je vždy sranda a veľa sa nasmejeme.
Čo by si chcela odkázať fanúšikom a prečo by mali diváci prísť na zápas?
Chcela by som im odkázať aby nás naďalej chodili na zápasy podporovať a hlavne aby nahlas povzbudzovali a skandovali HURIKÁN!
Zdroj: Slovenský zväz florbalu – Flickr