Marcel Kratochvíl: “Momentálne je ťažké niečo plánovať, lebo nevieme, ako sa situácia vyvinie.”

Marcel Kratochvíl: “Momentálne je ťažké niečo plánovať, lebo nevieme, ako sa situácia vyvinie.”

Po dlhej prestávke sme sa rozhodli priniesť rozhovor s našim dlhoročným trénerom Marcelom Kratochvílom. Niektorí z vás ho poznajú ako hráča mužského A-tímu či dlhoročného trénera našich najmenších. Marcel sa vyjadril nielen k predčasnému ukončeniu sezóny ale priblížil nám aj spoluprácu so ženským reprezentačným tímom USA.

Na začiatok nám povedz pár slov o sebe.
Som otec dvoch detí, dlhoročný tréner na Slovensku a v zahraničí – Česká republika a Rakúsko. Mám už 45 rokov a od roku 1999 nosím bradu a fúzy, ktoré som si oholil iba raz, v roku 2009, keď som sľúbil, že ak na Pohári Majstrov získame medailu, tak to urobím. Skončili sme na 3. mieste, pretože moje zverenkyne hrali výborne!

Ako dlho sa venuješ trénovaniu?
Trénovaniu sa venujem od roku 1993, kedy som trénoval malých bejzbalistov v Bratislave. Od toho momentu som sa venoval svojej športovej kariére, a zároveň som vychovával mladé talenty, ale viedol aj špičkové tímy v rôznych vekových kategóriach (mužov a žien) v rôznych športoch. Mal som sezóny, kedy som pripravoval hráčky súperiaceho tímu počas zimnej prípravy, zároveň trénoval svoj tím a ešte sa venoval družstvu v Brne. V tomto prípade išlo o softbal, šport podobný bejzbalu. A potom boli sezóny, keď som hrával florbal za Hurikán, trénoval žiakov v Hurikáne, trénoval svoj tím v softbale a pomáhal s rozvojom so softbalom v Rakúsku… kde som na záver a zároveň vrchol svojej trénerskej softbalovej kariéry zakotvil ako reprezentačný tréner ženskej a juniorskej reprezentácie, s ktorými som absolvoval viacero Majstrovstiev Európy a aj Majstrovstvá sveta v Kanade.

Sezóna bola tento rok predčasne ukončená. Ako by si zhodnotil účinkovanie svojich zverencov v jednotlivých kategóriach?
Ukončenie sezóny je pre mňa malou tragédiou. Trénovanie, zápasy, učenie detí a dosahovanie cieľov, či už čiastkových, krátkodobých alebo dlhodobých, sú pre mňa životnou náplňou a bez toho je  ťažké nájsť si nejakú náplň dňa, resp. nejak nahradiť chýbajúce hodiny tréningov, zápasov a príprav. Samozrejme, že vlastné deti sú dostatočná zaberačka, ale ako profesionálny tréner mám už za tie roky nejaký režim roka, sezóny, mesiacov a týždňov. Možno to je pre niekoho nepredstaviteľné, keďže sa popri svojich povinnostiach venuje florbalu, ale ja sa popri florbale venujem ostatným povinnostiam a aktivitám. Ale aby som sa vyjadril aj k účinkovaniu našich tímov v súťažiach, tak samozrejme v každej kategórii to bolo iné a aj u nás sa prejavuje všeobecne 75%ný úbytok detí zo športu vo veku 13-16 rokov. Našťastie to je menšie percento, ale aj fakt, že u nás máme deti iba do 15 rokov ich veku. Najstaršia kategória, starší žiaci, je tradične najslabšou, nakoľko v nej hrajú chlapci a dievčatá, ktoré začali s florbalom neskoro a chýbajú im častokrát technické zručnosti a florbalové znalosti, ktoré nemali kedy získať. A ešte ich je aj málo, takže je potrebné, aby ich dopĺňali hráči z nižšej kategórie, lebo by inak súťaž ani nedohrali. Toto je zasa dobré pre mladších žiakov, ktorí zbierajú skúsenosti, musia sa viac snažiť a následne im to pomáha v ich súťaži. Ale aj tu sme mali tento rok personálny problém, pretože niektorí rodičia výkonnostný šport stále berú ako voľnočasový krúžok a tak si dávajú „prestávky“ alebo končia. Takže aj im museli hráči staršej prípravky personálne vypomáhať. Našťastie máme chlapcov v staršej prípravke na dve družstvá a tak nebol problém niekoho z chlapcov využiť. A viacerí chlapci sú tak zanietení pre florbal, že neexistuje iný ako zdravotný dôvod na to, aby nehrali zápas alebo turnaj. V staršej prípravke sme teda hrali s 2 družstvami, pričom cieľ Áčka bolo hrať o čo najlepšie umiestnenie a predvádzať kvalitný florbal. Béčko bolo viacmenej pre mladších a menej skúsených hráčov, ktorí mali zbierať skúsenosti a zažívať atmosféru zápasov. Zároveň v tomto tíme hrali aj najlepší hráči z mladšej prípravky z toho istého dôvodu. Ako je známe, sezóna sa skončila a cca 3 ročné plánovanie a príprava s cieľom veľmi dobrého umiestnenia na Turnaji o Pohár Prezidenta, prípadne víťazstiev na turnajoch tejto kategórie, je passé. Zadosťučinenie za hodiny tréningov a zápasov s krutými prehrami v uplynulých sezónach nemohli vykompenzovať ani tohto sezónne výkony a víťazstvá, keďže sa na náš vrchol nebudeme môcť dostať. Chlapci v tejto kategórii sú prvou generáciou, ktorá začínala u nás dostatočne skoro na to, aby dokázala získať technické zručnosti a pochopila hru na dostatočnej úrovni. Našim spoločným cieľom bolo v tejto sezóne ukázať, ako dobrý tím dokázali vytvoriť a ako kvalitní hráči to sú. Škoda, že budú musieť začať takpovediac odznova v staršej kategórii. Našich najmenších máme najviac a mladšia prípravka musela preto trénovať v dvoch skupinách. Tieto deti je najťažšie trénovať, nakoľko sú na rôznej športovej, pohybovej a mentálnej úrovni. A ani rovnaké ročníky nie sú zárukou, že by mali byť približne na rovnakej úrovni. Tejto kategórii sa venujeme podobne ako ostatným, majú podobný režim a aj nároky na disciplínu, snahu a nasadenie sú vysoké. Na to niektoré deti spočiatku nie sú zvyknuté, ale potom sa buď zaradia a zapadnú alebo zistia, že to nie je pre nich a hľadajú aktivitu, kde je ľahšia cesta. V tejto sezóne sa schválil systém súťaže výkonnostných turnajov a tak sme si mohli povedať s kým hrať nechceme, lebo to pre nás nemá význam a podľa toho nasadzovali hráčov. Takže sme nechali hrať veľa nováčikov, v bránke sme mali chlapcov narodených v rokoch 2012 a 2013, ku skúsenejším hráčom sme dávali hrať nováčikov. Celkovo sme mali pomer víťazstiev a prehier 50/50, pričom to bolo úplne nepodstatné a jediné, čo nás trápilo, bol prístup a nasadenie hráčov v zápasoch. Ak dieťa odovzdalo v zápase a tréningu všetko, čo mohlo a nedarilo sa nám napr. dať góly alebo ubrániť súperových hráčov, prípadne sme prehrali zápas, nebolo to nič tragické, ale pokiaľ to bolo opačne, že sme „utrpeli“ výhru, lebo súper hral ešte horšie ako my, tak sme tým ako tréneri trpeli.

Aké máš plány do budúcej sezóny, ktorá dúfame, že začne tak ako má.
Ciele sú podobné ako každú sezónu, venovať sa všetkým našim družstvám, aby mali dostatok možností trénovať a zlepšovať sa, absolvovať sústredenia, súťaže, odohrať turnaje, udržať život v našej florbalovej komunite v Inspiro. Momentálne je ťažké niečo plánovať, lebo nevieme, ako sa situácia vyvinie. Ale keďže je tu momentálne asi každý druhý občan SR virológ, mikrobiológ, predseda vlády, ekonóm alebo prinajmenšom veliteľ silových zložiek, ktorý presne vie ako má čo kto urobiť, nebude to už dlho trvať a ľudia to vyriešia. Asi podobne ako od televízora alebo z krčmy odkaučujú reprezentáciu na MS v hokeji… Je ale jednoznačné, že deťom chýba florbal, socializácia a interakcia, čiže o to, či sa deťom bude chcieť, nemôže byť pochýb. Takže čakám, kedy sa všetko vyrieši a začneme fungovať.


V Inspire trénuje viacero kategórií. Ako stíhaš skĺbiť všetky trénerské povinnosti?
Ako som už uviedol, je to moja denná hlavná náplň, takže sa to dá, samozrejme s pomocou asistentov. Počas týždňa vediem 9 tréningových jednotiek vo všetkých kategóriach, ale sám by som to určite nezvládol. Keďže som na takúto záťaž nastavený už dlho, ide to bez problémov. Okrem toho vediem aj florbalové krúžky v Bernolákove a Svätom Jure, ktoré sa neprelínajú s tréningami a aj zápasy týchto školských družstiev sú vo vyučovacích hodinách, takže neprichádza k situáciám, kde by som sa musel rozhodovať medzi dvoma tímami. Ťažšie to bude, ak budú hrať obidve „moje„ školy proti sebe 😊. Ale už sa mi stalo, že do finále turnaja sa dostali 2 moje družstvá a musel som si jedno vybrať, ktoré budem kaučovať, takže nejako by som to vyriešil…


Už dvakrát si sa predstavil v roly asistenta trénera ženského reprezentačného tímu USA. Aká to bola pre teba skúsenosť? Ako si sa k tejto možnosti dostal?

Reprezentácia USA a moje pôsobenie v nej je tak na dvojhodinové rozprávanie a odpovedanie na otázky. 😊 Skúsenosť je to samozrejme vždy dobrá, pričom to boli 2 rozdielne MS v rozličných krajinách a vždy to bolo iné, či už pre mňa alebo pre tím. A spôsob, ako som sa k tejto možnosti dostal som už viackrát vysvetľoval, či už pre SZFB alebo Český florbal. Ale prečo to nezopakovať? 😉 V softbale som bol okrem trénera reprezentácií Slovenska a následne Rakúska aj Technickým komisárom Európskej softbalovej federácie, ktorého úlohou bolo dohliadať na priebeh a organizáciu vrcholných turnajov ako ME alebo Európske poháre, prípadne riešiť vzniknuté problémy, prekladanie zápasov, protesty, zranenia a podobne. A na jedných ME v roku 2016 v Prahe sme sa rozprávali medzi funkcionármi o deťoch a prišla reč na florbal. Následne sa to rozbehlo, pre mňa, nečakane. Manažérka repre ma oslovila, či by som im nepomohol v Bratislave ako asistent a samozrejme ako domáci som pomáhal aj s organizačnými vecami. Problémom v tom období bol čas, keďže sa nám narodila dcéra, ktorá mala vtedy 2 mesiace. A od toho momentu som sa stal súčasťou tímu, v ktorom, dúfam, budem pôsobiť aj naďalej, pretože si myslím, že to má význam.

Takýto druh spolupráce je určite náročný vzhľadom na vzdialenosť. Bol si súčasťou prípravy družstva na kvalifikáciu ako aj samotné MS. Čo bolo konkrétne tvojou úlohou?
Ešteže existuje internet, rôzne aplikácie na komunikáciu a samozrejme mobily… Celkovo je totiž veľmi komplikované pripraviť tím USA na MS alebo na akýkoľvek turnaj. Je to tak, že hráčky žijú a hrávajú v rôznych štátoch v Európe a USA. Takže zloženie tímu, ktorý odohrá MS je úplne odlišné od prípravných turnajov, kempov alebo kvalifikácie. Vždy tam niekto chýba, či už z časových alebo finančných dôvodov. Čo sa týka mojej osoby, zúčastnil som sa iba MS, lebo na kvalifikáciu postačovali 2 tréneri (tam som iba držal palce a koučoval v ten víkend naše deti v ligových zápasoch) a kempy zase riešila iná skupina trénerov. Následne, pár mesiacov pred samotnými MS, sme preberali hráčky, ktoré  budú nominované na MS, resp. už aj užší výber a rozdelenie formácií, kde sme si povedali, ktoré hráčky cestujú ako náhradníčky. Priamo na MS sme v trojici, hlavný kouč a dvaja asistenti, pripravovali taktiku na jednotlivé zápasy, nemali sme nejakú dohodu, kto čo bude robiť, ale každému vyplynula nejaká špecifická úloha alebo aj viac. Ja som sa venoval aj skautovaniu našich súperiek v ich zápasoch v kvalifikáciách alebo na prípravných turnajoch a takisto priamo na MS. Pribral som k tomu aj hru v presilovke a oslabení, takže som riešil tieto situácie, keď nastali. Pred každým zápasom sme mali viacero scenárov pre presilovku a oslabenie, aby nedochádzalo k stresu a nejasnostiam. Keďže som zvyknutý robiť rozhodnutia pod časovým tlakom, tak som v istých momentoch zápasu mohol zmeniť formácie, poslať niekoho do hry a niekoho stiahnuť, pričom to nebolo treba preberať s hlavným koučom. Každopádne to je náročné psychicky aj fyzicky, keďže to je pre mňa práca. Môže to znieť hocijako, ale po toľkých ME a MS, ktoré som v živote absolvoval, sa už neviem nadchnúť nad nejakou halou, štadiónom alebo špičkovými hráčkami súperov, skôr riešim situácie pred zápasmi, počas nich na striedačke alebo na ihrisku s rozhodcami a štandardné „dennodenné“ situácie ako v ktoromkoľvek inom tíme.

Zdroj: archív Marcela Kratochvíla

Ak by si mal porovnať úroveň florbal na Slovensku a v USA. Vnímaš tam rozdiely?
Myslím, že je nemožné porovnať florbal na Slovensku a USA. Začína to hráčskou základňou, halami, trénermi, organizáciou súťaží, reprezentácií a končí popularitou florbalu. Rozloha SR a USA sú taktiež neporovnateľné a aj systém športu – klubov v USA a u nás je úplne rozdielny. Všeobecne je organizácia športu v USA na nepomerne vyššej úrovni, pričom sú samozrejme rôzne športy rozdielne populárne a florbal je tam na okraji záujmu a slúži skôr ako doplnkový šport. Ale dúfam, že sa to zlepší. Prvé signály tam už sú z hokeja, ktorý má k florbalu z populárnych amerických športov najbližšie.

V minulosti si bol aktívnym hráčom. Ako si na toto obdobie spomínaš? Nechýba ti pôsobenie priamo na ihrisku?
Bol som hráčom ešte aj minulú sezónu, keď som si našiel čas a hral v druhej lige za Béčko Hurikánu. Ale bez tréningu to nebolo ono a viac som sa obával zranenia ako súperov.Mal som to šťastie, že som hrával extraligu (a aj 1.ligu s Béčkom) v Hurikáne v ére najväčšej slávy a úspechov od roku 2007. Mal som možnosť trénovať a hrať s výbornými hráčmi, ktorí medzi sebou bojovali o miesto v zostave na každom tréningu, keďže nás v tíme bolo asi 25 a všetci chceli hrať 😉. Veľmi rád si na toto obdobie spomínam a aj keď som následne hrával extraligu za iný bratislavský klub, kde som si jednu sezónu vyskúšal aj vedenie tímu v pozícii hrajúceho trénera, „Hurikánske časy“ to neprekonalo.Hranie mi stále chýba. Pri mojej súťaživej povahe by bolo divné, keby nie… A ako to už býva, trénovaním iných, keď človek opakovane robí nejakú činnosť, neexistuje aby sa v nej nezdokonaľoval. Som presvedčený, že mám momentálne najlepšiu techniku akú som kedy mal! Asi ju nevyužijem, ale je to jasný znak toho, že aj neuvedomelý tréning vedie k zlepšovaniu a možno k rýchlejšiemu a prirodzenejšiemu ako ten „klasický“.

Si skúsený tréner. Prečo by si odporučil mládeži práve florbal?
Odmalička som športoval, prešiel veľkým množstvom športových klubov a družstiev, viedlo ma viacero trénerov a následne som sa sám stal trénerom vo viacerých športoch. Vždy som chcel byť hokejistom, ale v 80. rokoch neexistovalo veľa možností hokej hrať, platiť ho a stíhať tréningy, resp. podriadiť celú rodinu jej jednému členovi. Tak som si zvolil aspoň pouličnú verziu hokeja – hokejbal, lebo florbal neexistoval. Dnes by som si určite vybral florbal, nakoľko je to rýchly a technický šport, kde, ako ja hovorím: „je technicky zdatný hráč chránený a môže sa presadiť, lebo ho neubráni nejaký ozembuch, čo seká alebo zametá hokejkou, prípadne drží, strká súpera alebo ho narazí telom.“ A pre rodičov je zdravie ich detí prvoradé, takže sa odklonia od hokeja, futbalu, hádzanej či dokonca basketbalu, ktorý je čím ďalej kontaktnejší, k florbalu. Teda aspoň u nás v Hurikán Inspiro to tak pozorujem. A dúfam, že sa to nezmení a bude to pre nás len lepšie.

 

 

POZOR OZNAM

POZOR OZNAM

Vážení rodičia a hráči,

vzhľadom k súčasnej situácii nariadil krízový štáb SR zákaz organizovať všetky športové podujatia s platnosťou od 10. marca 2020 na obdobie 14 dní. Na základe tohto rozhodnutia prijal Slovenský zväz florbalu opatrenia a všetky zápasy sú po dobu najbližších 14 dní zrušené.

Zároveň chceme informovať všetkých členov klubu, že tréningy pre všetky vekové kategórie sú po dobu dvoch týždňov rovnako ZRUŠENÉ.

Ďalšie informácie budeme priebežne aktualizovať podľa vývoja situácie. Vzniknutá situácia nás mrzí.

Martina Markovič mení brankársku výstroj za hokejku.

Martina Markovič mení brankársku výstroj za hokejku.

Po menšej prestávke prinášame ďalší rozhovor zo ženskej kabíny A-tímu. Pripravili sme si pre vás rozhovor s hráčkou, ktorá už okúsila pôsobenie vo viacerých kluboch no na aktuálnu sezónu zakotvila u nás v Hurikáne. Reč je o Martine Markovič. Zaujímavosťou je, že Maťa doteraz pôsobila na brankárskom poste. V sezóne 2019/2020 ju však súperky stretnú v poli ako obrankyňu. Viac sa dočítate v rozhovore.

PREZÝVKA
Vo florbale sa so mnou ťahá od začiatku prezývka Macej, prípadne Macejko, Macejka, Macejdo. Poctivo reagujem na všetky.

VEK – zatiaľ stále 27

ČÍSLO DRESU A SYMBOLIKA
Momentálne mám číslo 4 a je to odvodené z môjho dátumu narodenia

AKO DLHO SA VENUJEŠ FLORBALU? AKO SI SA DOSTALA K TOMUTO ŠPORTU?
Fuu. S ročnou prestávkou je to už približne 9 rokov. K florbalu som sa dostala úplnou náhodou, keď som sa raz ocitla v Modre na tréningu s tímom FBC Blueberries Modra.

POVEDZ NÁM NIEČO V SKRATKE O SEBE. KDE ŠTUDUJEŠ ALEBO PRACUJEŠ?
Som relatívne normálny pracujúci človek, ktorý má rád šport, hudbu a v neposlednom rade zábavu. Vždy som za každú srandu. V súčasnosti pracujem v Bratislave ako projektant.

Zdroj: Slovenský zväz florbalu – Flickr

ČO BY SI NEVYLÚČILA ZO SVOJHO JEDÁLNIČKA A NAOPAK ČO BY SI NIKDY NEZJEDLA?
Nevylúčila by som zeleninu a ovocie. Nikdy by som nezjedla žiadne tie zvieracie špecialitky. V rebríčku neobľúbenosti vedú býčie gule a žľazy.

OPÍŠ SA TROMI SLOVAMI, KTORÉ ŤA NAJVIAC VYSTIHUJÚ.
Večne hladná optimistka.

KÝM SI KEĎ PRÁVE NEMAKÁŠ NA IHRISKU?
Som vzorná manželka a dobrovoľná hasička alebo dobrovoľná manželka a vzorná hasička?

AKO ZVLÁDAŠ KOMBINOVAŤ PRACOVNÉ POVINNOSTI S TRÉNINGAMI A ZÁPASMI?
Niekedy je to naozaj náročné, ale vždy sa snažím veci plánovať tak, aby som bola na čo najviac tréningoch, ale stále sa dostatočne venovala aj rodine.

Zdroj: Slovenský zväz florbalu – Flickr

MÁŠ SVOJ FLORBALOVÝ ALEBO INÝ ŠPORTOVÝ VZOR?
Florbalový asi nie, možno hokejový – Ovechkin, ale tak to bolo hlavne za mlada.

AKO DLHO SA VENUJEŠ FLORBALU? AKO SI SA DOSTALA K TOMUTO ŠPORTU? KDE SI HRÁVALA PREDTÝM AKO SI SA DOSTALA DO HURIKÁNU? MÁŠ SVOJ FLORBALOVÝ SEN?
Ako som spomínala, už to bude 9 rokov. Začínala som s tímom Blueberries Modra, kde som sa asi po dvoch rokoch dostala do brány, lebo naša brankárka odišla a odvtedy som zostala na poste brankárky. Po rozpade Blueberries sme sa rozpŕchli do rôznych klubov a ja som si vybrala Florpédo.  Aj v tomto tíme som pôsobila v bráne. V období štátnic som si dala pauzu na jednu sezónu a potom som sa zrazu ocitla v Hurikáne vďaka Adel, ktorá mi ponúkla možnosť zahrať si v poli, tak som sa potešila a túto príležitosť využila.

Zdroj: vlastný archív (Tím FBC Blueberries Modra)

ČASTÁ OTÁZKA NA HRÁČOV SMERUJE K TOMU, ČO BY SI RADA ZLEPŠILA, KAM SA INDIVIDUÁLNE POSUNULA?
Rada by som zlepšila celkový herný prejav vzhľadom na to, že som naozaj v poli nebola ani nepamätám, tak tie zručnosti treba oprášiť :D.

ČO BOLO DÔVODOM TVOJHO PRESTUPU A AKÉ SÚ TVOJE OSOBNÉ AMBÍCIE OD PÔSOBENIA V KLUBE A HYUNDAI EXTRALIGE ŽIEN? Nehovorila by som o prestupe, keďže už vyše roka som aktívne nehrala v žiadnom klube. Môj cieľ je vždy odohrať zápas najlepšie ako viem a dúfam, že sa s dievčatami umiestnime čo najlepšie, aj keď nás tam je veľa nových.

MÁŠ NEJAKÉ ŠPECIÁLNE RITUÁLY PRED ZÁPASOM? AKO SA PRIPRAVUJEŠ NA ZÁPAS?
Na zápas sa pripravujem zväčša rozcvičkou :D. Inak žiadnu špeciálnu prípravu neabsolvujem.

ČO BY SI CHCELA ODKÁZAŤ FANÚŠIKOM?
Aby fanúšikovali aspoň tak ako doteraz, a možno ešte viac. Podpora v hľadisku je vždy dôležitá.

NA ČO SA NAJVIAC TEŠÍŠ V NOVOM ROČNÍKU HYUNDAI EXTRALIGY?
Ako som počula, chystá sa viacero akcií a noviniek, ale najviac sa mi asi páči podpora zo strany Hyundai Extraligy v kampani proti rakovine prsníka.

Zdroj: Slovenský zväz florbalu – Flickr

 

 

 

Michaela Kadlecová: “Každý zápas nám prinesie nové skúsenosti a to platí aj pre staršie aj mladšie hráčky v tíme.”

Michaela Kadlecová: “Každý zápas nám prinesie nové skúsenosti a to platí aj pre staršie aj mladšie hráčky v tíme.”

Po ročnej odluke sa vraciame aj do 1.ligy žien s naším B tímom s cieľom získavať skúsenosti hlavne s novými dievčatami. Medzi opory nášho béčka patrí aj Miška Kadlecová, s ktorou prinášame rozhovor.

PREZÝVKA
Od prvého ročníka na strednej škole sa so mnou tiahne prezývka Šiška (ktorú vymyslela spoluhráčka Natália Mišíková) a uchytila sa aj na tréningoch aj mimo nich. A dnes ma tak volá skoro každý.

VEK
Toto leto som mala sladkých 20.

ČÍSLO DRESU A SYMBOLIKA
Posledné dve sezóny v Hurikáne som hrávala s číslom 97 symboliku neprezradím ale toto číslo mám hlboko v srdci. Avšak od novej sezóny v „Hexke“ budem hrávať s číslom 34, ktoré pre mňa znamená neskutočné šťastie v živote.

POVEDZ NÁM NIEČO V SKRATKE O SEBE. KDE ŠTUDUJEŠ ALEBO PRACUJEŠ?
Takže mám 20 rokov, žijem v Marianke s mojou maminkou, babkou a psom, študujem na Ekonomickej Univerzite medzinárodné vzťahy a diplomaciu. V oblasti športu som sa od jedného roku venovala plávaniu a nejakých 10 rokov som bola „aquabella“ kam som to dotiahla až do slovenskej reprezentácie. Žiaľbohu v 15 rokoch som mala v bazéne nehodu vďaka, ktorej som už nebola a nie som schopná ďalej plávať. Avšak na druhú stranu som sa tak dostala k florbalu, ktorému sa venujem teraz, aj keď to je občas zdravotne ťažšie ale bojujem a snažím sa o najlepšie výsledky. Pracovať aktuálne nepracujem a svoj voľný čas sa snažím venovať spánku alebo svojím najbližším.

OPÍŠ SA TROMI SLOVAMI, KTORÉ ŤA NAJVIAC VYSTIHUJÚ.
Vraj som vtipná. Stále hladná a neskutočne lenivá (iba by som spala a ležala ako taký leňochod).


Zdroj: Slovenský zväz florbalu – Flickr

KÝM SI KEĎ NEMAKÁŠ NA IHRISKU?
Mimo ihriska som študentka, frajerka, kamarátka a najlepšia dcéra a vnučka na svete (týmto pozdravujem svoju maminu).

ČO BY SI NEVYLÚČILA ZO SVOJHO JEDÁLNIČKA A NAOPAK ČO BY SI NIKDY NEZJEDLA?
Zo svojho jedálnička by som nikdy nevylúčila sladké. Jednoducho tomu nedokážem odolať, hlavne cestoviny s Grankom sú mojou závislosťou. Vo všeobecnosti som som hrozne vyberavá a nezjem skoro nič. Favoritmi v neobľúbenosti sú pre mňa morské plody, ryby a podobné vodné zvieratká. A hlavne mám všetky intolerancie, ktoré existujú tak toho veľa ani nezjem (ale McDonald´s sa nebránim).

AKO DLHO SA VENUJEŠ FLORBALU? AKO SI SA DOSTAL K TOMUTO ŠPORTU?
Florbalu sa venujem od prváku na strednej čiže 4-5 rokov . A dostala som sa ku tom tak, že Assassin (Natália Mišíková) ma k tomu dotiahla a mňa to zaujalo tak som to skúsila. Najprv len v školskom krúžku a potom som prišla do Hurikánu.


Zdroj: Slovenský zväz florbalu – Flickr

AKO ZVLÁDAŠ KOMBINOVAŤ ŠKOLSKÉ POVINNOSTI S TRÉNINGAMI A ZÁPASMI?
Minulý rok keď som bola v prvom ročníku to bolo jednoduchšie, avšak tento rok je to trocha zložitejšie lebo mám viac predmetov a často končím v škole neskoro a nestíham všetky tréningy cez týždeň ale snažím sa chodiť na maximum.

MÁŠ SVOJ FLORBALOVÝ ALEBO INÝ ŠPORTOVÝ VZOR?
Nemám jeden vzor, vzhliadam k viacero ľudom a k ich úspechom a k tomu ako makajú a dokazujú ako na to majú a, že sa to dá. To obdivujem vždy na športovcoch, že chcú byť lepšími a chcú stúpať vyššie a byť lepší.

ČASTÁ OTÁZKA NA HRÁČOV SMERUJE K TOMU, ČO BY SI RADA ZLEPŠILA, KAM SA INDIVIDUÁLNE POSUNULA?
Rada by som zlepšila veľa vecí, nevenujem sa florbalu tak dlho aby som mala vzťah k loptičke úplne dobre vytvorený, a z časti to nedokážem lebo mam slabšiu koordináciu ľavej časti tela, ale verím tomu, že tréningom a makaním na sebe sa posuniem ďalej a budem minimálne tak dobrá ako dievčatá u nás v tíme.

MÁŠ NEJAKÉ ŠPECIÁLNE RITUÁLY PRED ZÁPASOM? AKO SA PRIPRAVUJEŠ NA ZÁPAS?
Musím spať minimálne 9-13 hodín a poriadne sa najesť aby som bola kľudná. A potom také tie všeobecne známe ísť na záchod a tak 😀


Zdroj: Slovenský zväz florbalu – Flickr

V AKTUÁLNEJ SEZÓNE BUDE TVOJOU PRIORITOU PRVÁ LIGA ŽIEN. AKÉ SÚ TVOJE OČAKÁVANIA, AMBÍCIE, OSOBNÉ ČI TÍMOVÉ CIELE? Moje očakávania sú také zmiešané, máme veľa nových báb, ktoré vďaka Z1 naberú veľa skúseností a budú sa zlepšovať, ale chcem aj v tejto lige dosiahnuť čo najvyššie umiestnenie, lebo viem, že s babami na to máme. Tímovo trocha upevniť vzťahy a hrať ako jeden tím spolu, a spolu sa zlepšovať. Každý zápas prinesie nové skúsenosti každej z nás a to platí aj pre staršie aj mladšie hráčky v tíme.

AKO BY SI CHARAKTERIZOVALA TVOJE SPOLUHRÁČKY RESPEKTÍVE KÁDER? STE DOBRÝ KOLEKTÍV?
Túto sezónu je viac nových hráčok, s ktorými sa až tak nepoznáme, ale verím tomu, že časom sa všetky zblížime a budeme ako jedna rodina. Ja osobne nemám problém sa rozprávať so staršími alebo s mladšími hráčkami, náš kolektív je dobrý a postupom času bude ešte lepší či v Z1 alebo v extralige.

HLAVNÝM TRÉNEROM JE ROVNAKO AKO PRI BABÁCH V EXTRALIGE AJ VO VAŠOM TÍME JÁN ŽÚBOR. AKO BY SI DOPOSIAĽ HODNOTILA JEHO PRÁCU S KÁDROM? SLEDUJEŠ NA DIEVČATÁCH ČI NA SEBE PROGRES?
Myslím si, že Janči vie čo robí, určite to z každej z nás pomáha, viem že veľa vecí myslí v dobrom a chce aby sme sa snažili hrať s rozumom, pri každom zápase rozmýšľať a sústrediť sa. Vie sa s nami aj zabaviť a pokecať takže ja osobne nemám čo zlé povedať. Progres je vidieť a hlavne na juniorkách, každým tréningom sa zlepšujú viac a viac a za to som na ne hrdá, a som rada, že chcú aby boli lepšie a chcú makať na sebe.

URČITE ZASIAHNEŠ AJ V ZÁPASOCH HYUNDAI EXTRALIGY. NA ČO SA NAJVIAC TEŠÍŠ V NOVOM ROČNÍKU TEJTO LIGY?
Celkovo sa teším na zápasy, ktorých sa budem môcť zúčastniť, či už kvôli dievčatám alebo kvôli skúsenostiam, ktoré vďaka nim získam. Na všetky nové veci ktoré Hyundai pre túto sezónu pripravil. A samozrejme hlavne na dres s novým číslom.


Zdroj: Slovenský zväz florbalu – Flickr

NA KTORÉHO SÚPERA SA TEŠÍŠ POČAS TEJTO SEZÓNY? KTORÝ DUEL BY SI ODPORUČILA DIVÁKOM?
Teším sa na zápas so Snipers Bratislava (30.11.2019 povinná účasť na tribúne!) myslím, že to bude jeden z najzaujímavejších zápasov tejto sezóny v Z1, keďže sa niektoré dievčatá navzájom poznajú tak je to také napäté a vyrovnané čo sa týka síl. Určite doporučujem tento zápas nezmeškať a teším sa naň asi najviac.

ČO BY SI CHCELA ODKÁZAŤ FANÚŠIKOM?
Nech určite chodia podporovať tak ako posledné sezóny, že si to moc vážime a nakopáva nás to v energií, keď ju cítime od nich!

Miške ďakujeme za rozhovor a držíme palce v jej pôsobení nielen v Z1, ale aj v Hyundai extralige.

Terézia Čeligová bude túto sezónu obliekať dres Hurikán Bratislava.

Terézia Čeligová bude túto sezónu obliekať dres Hurikán Bratislava.

Základnú časť Hyundai ženskej extraligy čakajú tento víkend prvé zápasy. Naše dievčatá odohrajú prvé dvojkolo na domácej pôde a to proti tímom ŠK 98 Pruské a ŠK Slávia SPU DFA Nitra. V sérii rozhovorov o posilách do ženského kádra prinášame pred zahájením ligy ďalší.Terézia Čeligová patrí medzi odchovankyne tímu FBC BlueBerries Modra, ktorý okúsil aj extraligové momenty a neskôr pôsobila v tíme FBC MH Florbal – FbO Florpédo Bratislava v 1. lige žien. Po ročnej odluke sa rozhodla venovať florbalu na 100% a v súčasnej sezóne ju uvidíme obliekať dres Hurikánu.
Prezývka:
Bigo, Bigčo, Biguško, komu ako vyhovuje. To ako vznikla prezradíme neskôr :).
Vek:
21
Aké máš číslo dresu. Viaže sa k nemu nejaká špeciálna symbolika?
Na drese nosím číslo 24. Symbolika je úplne jednoduchá. Je to môj dátum narodenia.

Zdroj: Slovenský zväz florbalu – Flickr
Povedz nám niečo v skratke o sebe. Kde študuješ alebo pracuješ?
Mám 21 rokov a pochádzam z Modry, z malebného mestečka na úpätí Malých Karpát. Vo voľnom čase hlavne športujem (florbal, futbal, lyžovanie, korčuľovanie) a pokiaľ mi to práca dovolí trávim predovšetkým čas s rodinou a priateľmi. Milujem srandu a viem sa zabaviť aj bez “alka”. Pracujem v štátnej správe.
Opíš sa tromi slovami, ktoré ťa najviac vystihujú.
Zodpovedná, priateľská, tvrdohlavá.
Čo by si nevylúčila z svojho jedálnička a naopak čo by si nikdy doňho nezaradila?
Nevylúčila by som asi mäso. A na otázku čo by som nikdy nezjedla asi nemám odpoveď.
Ako dlho sa venuješ florbalu? Ako si sa k tomuto atraktívnemu športu dostala? Máš svoj florbalový alebo iný športový vzor?
Florbalu sa venujem už ôsmy rok s jedno-sezónnou prestávkou. Čaro tohto atraktívneho a dynamického športu som objavila vďaka mamine, ktorá ma poslala na môj prvý florbalovy tréning v Modre a venujem sa mu doteraz. A florbalový a ani iný športový vzor nemám.

Zdroj: Slovenský zväz florbalu – Flickr
Kde si hrávala predtým ako si sa dostala do klubu Hurikán Bratislava? Máš svoj florbalový sen?
Mojim prvým klubom bol FBC Blueberries Modra, kde som pôsobila prvé tri roky. Bolo to moje najkrajšie florbalové obdobie, ktoré mi dalo veľa. Bohužiaľ neskôr sa ženský tím Blueberries rozpadol z vnútorných organizačných dôvodov majiteľov haly. Skoro celý tím z Modry sa presunul do nového klubu FBO Florpédo Bratislava, kde som pôsobila ďalšie 4 roky. Po nich som z dôvodov štúdia bola donútená si dať ročnú prestávku od florbalu. No a táto sezóna ma čaká v novej Hyundai extralige s tímom Hurikánu.
Častá otázka na hráčov smeruje k tomu, čo by radi zlepšili. Kam by si sa chcela ty individuálne posunúť?
Musím popracovať na kondícii, keďže som mala od pôsobenia na ihrisku jeden rok pauzu cítim, že mi to chýba.
Čaká ťa sezóna v červeno-čiernych farbách. Aké sú tvoje ambície a očakávania od pôsobenia v lige a klube?
V klube dúfam, že sa s babami lepšie spoznáme, či už na ihrisku alebo mimo neho. V lige určite očakávam čo najlepšie umiestnenie.

Zdroj: Slovenský zväz florbalu – Flickr
Máš nejaké špecifické rituály pred zápasom? Ako sa pripravuješ na jednotlivé zápasy?
Neviem o žiadnom. Ale čo sa týka zápasu pred každým mám rešpekt a ku každému pristupujem rovnako zodpovedne.
Ak by si si mala vybrať jednu vec čo ťa najviac zaujalo v novej lige HEX?
V Hyundai extralige sa chystá mnoho noviniek, ktoré v žiadnej florbalovej lige na Slovensku doteraz neboli. Neviem ani sama, čo všetko nás čaká, ale teším sa na túto novú skúsenosť.

Na záver tu máme od Biga ešte odkaz pre fanúšikov: “Pozývam vás všetkých na naše zápasy v novej Hyundai extralige, určite sa nám bude hrať lepšie, keď budeme z tribúny cítiť podporu. Myslím, že sa máte načo tešiť.”

Zdroj: Slovenský zväz florbalu – Flickr

Ďakujeme za rozhovor a prajeme veľa pozitívnych momentov na palubovke v novom kolektíve.