Zuzana Dundová: “Verím, že keď budeme pokračovať takto ďalej tak sa dostaneme cez to “nešťastné“ prvé kolo play-off.”

Zuzana Dundová: “Verím, že keď budeme pokračovať takto ďalej tak sa dostaneme cez to “nešťastné“ prvé kolo play-off.”

Vek: 21

Prezývka: Dunda, Bunda

Opíš sa tromi slovami.
Som milá, tichá a pohodová baba.

Povedz nám niečo v skratke o sebe.
Bývam v Bratislave, som jedináčik. Keď pravé nehrám alebo netrénujem tak spím, trávim voľný čas s kamarátmi a rodinou. Moje hobby je varenie, ktoré ma aj živí.

Aký film najlepšie vystihuje tvoj život?
Filmy pozerám veľmi rada, ale na taký film čo by vystihoval môj život som ešte nenatrafila.

Číslo dresu a jeho symbolika?
Na začiatku pôsobenia v Hurikáne som zdedila dres s číslom 31. Na nové dresy som si dala číslo 20, čo bolo moje prvé číslo, keď som začala hrať florbal.

Čo by si nevylúčila zo svojho jedálnička?
Určite by som za žiadnych okolností nevylúčila mäso a sladké. 😀

Zdroj: Slovenský zväz florbalu – Flickr

Najobľúbenejší florbalový klub, hráč. Máš nejaký florbalový vzor?
Obľúbený florbalový klub ani hráča nemám. Rada si pozriem švédsku super ligu. Môj florbalový vzor je Lucia Jelínkova. Páči sa mi jej herný prejav, ľahkosť a rýchlosť na ihrisku.

Ako dlho sa venuješ florbalu? Ako si sa dostala k tomuto športu a kde si hrávala?  
Moje florbalové začiatky boli v klube Seahorses.  Florbalu sa venujem už 12 rokov od roku 2006. Na základnej škole, ktorú som navštevovala, vznikol florbalový klub. Na druhom stupni na základke vznikla aj športová trieda so zameraním na florbal a futbal. Keďže som mala florbal na hodinách telesnej výchovy  tak som sa prihlásila aj do klubu. Hrávali sme bratislavskú regionálnu ligu a chodili aj na rôzne turnaje… Neskôr nás niektoré hráčky opustili. Nemali toľko času alebo prestúpili do iných klubov a tak nás už bolo pomenej. Po rozhovore s trénerom, kde nám oznámil, že prestáva trénovať dievčatá nám vybavil všetko potrebné na to, aby sme mohli hrať v Hurikáne a odvtedy som jeho súčasťou aj ja.

Úspechy a najväčší sen vo florbale?
Menších úspechov mam viac. Ale ten najväčší úspech a sen by bol keby sme s babami obsadili medailové pozície v extralige.

Čo očakávaš od pôsobenia v Hurikáne?
Očakávam hlavne individuálne a tímové zlepšenie.

Zdroj: Slovenský zväz florbalu – Flickr

Ako sa pripravuješ na zápas? Máš nejaké špeciálne rituály?
Na zápasy sa nejako špeciálne nepripravujem. Neviem či to je rituál alebo sa bojím aby som niečo nezabudla, ale vždy si pred zápasom skontrolujem veci ešte vo výťahu.

Ako by si zhodnotila doterajšie pôsobenie Hurikánok v ženskej extralige? Zatiaľ si vedieme celkom dobre snažíme sa počúvať trénerove rady a taktiky, aj keď je to niekedy naozaj ťažké. Jednoznačne musíme zapracovať na lepšej koncovke a premieňaní vypracovaných šancí.  Verím, že keď budeme pokračovať takto ďalej tak sa dostaneme cez to “nešťastné“ prvé kolo play-off.

Vyzerá to, že má hurikán pred sebou najúspešnejšiu sezónu, v čom vidíš zmenu oproti minulým rokom?
Do Hurikánu prišli nové, mladé a veľmi šikovné dievčatá a zároveň veľa dobrých a kľúčových hráčok z iných klubov odišlo hrať do zahraničia.

V poslednej dobe sa často stretávame s názorom, že v Hurikáne nie je dobrý kolektív. Ako túto skutočnosť vnímaš ty?
Všetky baby mam rovnako rada, s niektorými sa bavím viac s niektorými menej. Sme úplne normálny babský kolektív, aj keď sa občas pohádame a nakričíme na seba tak si chceme poradiť a nakoniec si to vysvetlime a ideme ďalej. Ja sa v Hurikáne cítim dobre a ten kto si myslí, že nie sme dobrá partia tak sa veľmi mýli. Nezažiješ, nevieš.

Zdroj: Slovenský zväz florbalu – Flickr

Aká je tvoja rola v tíme?
Zatiaľ nemám žiadnu rolu v tíme, ale myslime, že po tomto článku mi baby isto nejakú pridelia.

Čo ťa najviac prekvapilo v Hurikáne?
Keď som prišla na úplne prvý tréning do Hurikánu ma prekvapil prístup trénera, dievčat (v dobrom samozrejme) a omnoho vyššie tréningové tempo, na ktoré som si trošku dlhšie zvykala.

Načo sa tešíš najviac pred zápasom?
Najviac sa vždy teším na tu zápasovú atmosféru, adrenalín spojený s nervozitou. A samozrejme na baby a skvelých divákov :D.

Čo by si chcela odkázať fanúšikom? Prečo by mali diváci prísť na zápas?
Chcem sa im hlavne poďakovať, že nás podporujú. Aby si prišli pozrieť pekný florbal spojený s bojovným výkonom a srdiečkom, ktoré nechávame na ihrisku. Možno budú mať šťastie a uvidia nás aj tancovať (teda niektoré).

Zdroj: Slovenský zväz florbalu – Flickr

Žofia Lešková: “Medaila na krku by bola veľmi peknou rozlúčkou.”

Žofia Lešková: “Medaila na krku by bola veľmi peknou rozlúčkou.”

Sezóna ženskej extraligy 2018/2019 už beží na plné obrátky. Rozhodli sme sa priniesť rozhovor s obrankyňou Žofiou Leškovou. Položili sme jej zopár otázok k uplynulému priebehu ligy a čo to nám prezradila aj o sebe a svojich ambíciách v tejto sezóne. Už teraz je však jasné, že Žof drží a aj dlhú dobu bude držať medzi ženami titul služobne najstaršia Hurikánka.

Vek: 29

Prezývka: Pleška, Žofre, Žof. So všetkými som OK… Možno mám aj nejaké tajné, o ktorých neviem (a ani nechcem vedieť :D) Radi by sme doplnili – Užovka (pozn. redakcie).

Opíš sa tromi slovami.
Obľúbená v kolektíve 😀 Ale nie.. sú to: zábavná, zodpovedná, nerozhodná.

Povedz nám niečo v skratke o sebe.
Nemám rada kukuricu a holuby.

Aký film najlepšie vystihuje tvoj život?
Taký ešte nenakrútili.

Číslo dresu a jeho symbolika?
5 – nemá žiadnu symboliku. Jedného dňa som si povedala, že číslo 5 je moje obľúbené. Nosím ho na drese, ale je súčasťou aj môjho bežného života.

Zdroj: Slovenský zväz florbalu – Flickr

Čo by si nevylúčila zo svojho jedálnička?
Kávu. Káva is the key!

Naj florbalový klub, hráč. Máš nejaký florbalový vzor?
Nemám žiadne preferencie…

Najlepšia spoluhráčka?
Nemám preferencie ani v tomto smere. So spoluhráčkami sme kamarátky. S niektorými viac, s niektorými menej. Ale rozumiem si so všetkými.

Ako dlho sa venuješ florbalu? Ako si sa dostala  k tomuto športu? Kde si hrávala?
Musím prezradiť, ako dlho? 😀 Celú večnosť – som služobne najstaršou Hurikánkou v tíme. Túto sezónu je to s dva a pol sezónnou prestávkou kvôli zraneniam 12 rokov. Začala som hrať ako 17 ročná, v tom čase florbal prišiel na školy (teraz už je to asi nie úplne predstaviteľné, keďže florbal začínajú hrať deti vo veku, kedy ešte ani poriadne nevedia, či trénujú florbal alebo judo). Vždy som bola skôr taký chalanský typ, ale keďže v škole na telesnej florbal hrali len chalani, keď mi jedného dňa kamarátka povedala, že chodí trénovať do klubu (už zaniknutý Dragons), neváhala som. Tam som trénovala asi mesiac, kým neprišli letné, a teda aj tréningové prázdniny. Po prázdninách ma táto istá kamarátka doviedla do Hurikánu, do ktorého ju nalákal Marek Marušínec – bývalý hráč mužov a vtedajší spolutréner žien. V tom čase sme to všetky brali tak, že chodíme na tréningy a ani sme neriešili, že by sme hrali ligu alebo niečo podobné. Ani som vtedy nevedela, že sa nejaká liga hrá. Až na ďalší rok sme začali hrať bratislavskú ligu (mám prvý trest za ženy Hurikán vôbec – 2 minúty za hrubosť) a ten ďalší už aj extraligu. Teraz je to až nepredstaviteľné, že by sme trénovali len tak pre srandu, ale povedzme si pravdu, že to bolo naozaj dávno.

Úspechy a najväčší sen vo florbale?
Za úspech beriem to, že napriek tomu, že sa ani jedna florbalom neživíme a stojí nás to nemalé peniaze, dokážeme sa v dostatočnom počte nazbierať na každú ďalšiu sezónu. Každý rok končíme v tabuľke na podobnom umiestnení, a preto osobným cieľom pre moju poslednú sezónu v Hurikáne (sľubujem, že už naozaj poslednú! :D), je dostať sa aspoň do semifinále ak nie ďalej. Medaila na krku by bola veľmi peknou rozlúčkou. Ale nepredbiehajme, túto sezónu nám síce celkom ide, ale všetko záleží od toho, s kým budeme vo vyraďovačke hrať a samozrejme na tom, ako sa k tomu každá z nás postaví.

Zdroj: vlastný archív

Čo očakávaš od pôsobenia v Hurikáne? 😊
Od pôsobenia v klube očakávam podporu a dobré zázemie na trénovanie.

Ako sa pripravuješ na zápas? Máš nejaké špeciálne rituály?
V deň zápasu musím mať pohodu, prepnem sa do takého spomalenejšieho režimu. Pred každým zápasom si musím dať kávu, či už je to doma pred odchodom na domáci zápas, alebo niekde po ceste na výjazd. Bezprostredne pred prvým buly, keď ideme na pokrik, musím stáť na svojom mieste – pri rohu bránky a po pokriku tľapnem čepeľou brankárku do nôh.. 😀 Je ich dosť, nie? 😀

Ako by si zhodnotila doposiaľ pôsobenie Hurikánok v ženskej extralige?
Ako som už spomínala skôr, som pri ženách od ich počiatkov. V tíme sa neustále menia hráčky, a preto aj každá sezóna je prirodzene iná. Túto sezónu nám zatiaľ ide, ale ešte sme len v jej polovici. Dúfam, že sa nám tento rok podarí dostať sa ďalej ako po minulé sezóny.  

Zdroj: Slovenský zväz florbalu – Flickr

Sama si už naznačila, že Hurikánky majú pred sebou najúspešnejšiu sezónu. V čom vidíš zmenu oproti minulým rokom?
Myslím si, že je to záležitosť kádrových zmien nie len u nás, ale aj v konkurenčných tímoch. Jedno s druhým dobre zahralo.

V poslednom čase sa často skloňuje fáma, že Hurikán nie je dobrý kolektív. Ako túto skutočnosť vnímaš ty?
Čo sa týka žien, nemyslím si, že sme zlý kolektív. Medzi hráčkami sú ale vekové rozdiely, a preto je prirodzené, že napríklad mladšie baby sú spolu pokope, lebo riešia veci, ktoré ich v tomto veku zaujímajú, a zas naopak, my staršie riešime svoje veci. Je to úplne normálne. Napätie v tíme podľa mňa vždy pramení od jednotlivcov. Bolo tomu tak aj po minulé sezóny, ale momentálne si myslím, že je všetko OK.

Aká je tvoja rola v tíme? 
Som zabávač. A baby ma tak aj berú. Čomu som rada je to, že aj keď patrím medzi najstaršie ženy v tíme, dokážem sa dostať aj k tým mladším. Som takisto šofér. Ak cestujeme na výjazd, šoférujem.   

Čo ťa najviac prekvapilo v Hurikáne?
Žijem s týmto tímom už 12 rokov, takže ma nemôže už nič prekvapiť 😀

Na čo sa pred zápasom tešíš najviac?
Na samotný zápas. Ak ideme na výjazd, na šoférovanie. Máme vždy srandu.

Čo by si chcela odkázať fanúšikom? Prečo by mali diváci prísť na váš zápas?
Sme jediným ženským extraligovým tímom v Bratislave a okolí (najbližšie je to až Nitra) – to je asi tak jediné. Koho tento šport zaujíma, príde, koho nezaujíma, nepríde.

Zdroj: vlastný archív

 

Igor Šarmír: “Sme pripravení na ihrisku odovzdať všetko a bojovať až do poslednej minúty”.

Igor Šarmír: “Sme pripravení na ihrisku odovzdať všetko a bojovať až do poslednej minúty”.

Vek: 19 rokov

Prezývka: Nejakou prezývkou, ktorou by ma titulovali všetci alebo nejaká väčšia skupina ľudí sa popýšiť nemôžem, ale občas mi niektorí spoluhráči hovoria Ičo alebo Iči.

Povedz nám niečo v skratke o sebe. 
Tak začal by som radšej tým pozitívnym čo je, že som kamarátsky a skoro vždy usmievavý. Nájdu sa u mňa však aj negatívne vlastnosti a to najmä, že som strašne pohodlný a občas aj lenivý čo v preklade znamená, že keď sa dá volím jednoduchšiu cestu aby som sa nebodaj nemusel nejako veľmi trápiť.


Zdroj: Slovenský zväz florbalu – Flickr

Aký film najlepšie vystihuje tvoj život? Keďže nie som nejaký filmový “fajnšmeker”, z toho mála filmov čo mám napozeraných som sa v žiadnom nenašiel.

Študuješ alebo pracuješ? Momentálne študujem na francúzskom bilingválnom gymnáziu Metodova.

Čo by si nevylúčil zo svojho jedálnička? Tak som správny Slovák ako mnohí moji spoluhráči preto taktiež nedám dopustiť na dobré bryndzové halušky alebo pirohy.

Číslo dresu a jeho symbolika? Na začiatku som mal číslo 20, ale keď som prišiel do dorastu dali mi dres s číslom 65, ktoré mi ostalo až dodnes.

Naj florbalový klub alebo hráč. Máš svoj florbalový vzor?
K florbalu som sa dostal pomerne neskoro, takže keď som začal hrať svoje prvé zápasy pozeral som takmer na každého súpera s veľkým obdivom. Ale rozhodne najväčším zážitkom bolo pre mňa, keď sme pred tromi rokmi hrali v juniorskej kategórii proti košickému ATU a v tomto tíme proti nám nastúpil aj Michal Dudovič, ktorý dnes hrá vo Švajčiarsku a je neodmysliteľnou súčasťou slovenskej mužskej reprezentácie. Nastrieľal nám vtedy veľmi veľa gólov a my sme ho nevedeli nijako zadržať. Od vtedy som dosť sledoval jeho výkony a môžem povedať, že ho považujem za svoj vzor.


Zdroj: Slovenský zväz florbalu – Flickr

Ako dlho sa venuješ florbalu? Ako si sa dostal k tomuto športu? Kde si pôsobil predtým ako si sa dostal do Hurikánu?
S florbalom som sa prvý krát stretol v škole, kde sme mali florbalový krúžok a keďže to bolo veľmi podobné hokeju, ktorý som vždy chcel hrať, prihlásil som sa tam. Na tento krúžok som chodil asi 3 roky a zúčastnil som sa niekoľkých školských turnajov. Telocvikár nám stále sľuboval, že budeme hrať aj nejakú ligu, ale nič na nedialo. Zrazu nám jedného dňa oznámil, že ho kontaktovali z Hurikánu a že nám pošlú človeka čo nás bude trénovať. Mal som vtedy 14 rokov a môj prvý tréner sa volal Juraj Ryšánek, ktorý sa svojej úlohy zhostil perfektne a venoval sa nám naozaj veľmi svedomito za čo mu patrí veľká vďaka. Takže dnes ťahám už šiestu sezónu v Hurikáne, ktorý mi za ten čas prirástol k srdcu.

Ako sa pripravuješ na zápas? Máš nejaké špeciálne rituály?
Základom je pre mňa dobre sa pred zápasom najesť aby som mal dosť síl ubehať všetky tri tretiny. Keď mám po výdatnom obede ešte nejaký čas tak si väčšinou idem ešte zastrieľať na ihrisko. Čo sa týka špeciálnych rituálov aj také mám, ale vedia o nich iba niektorí spoluhráči a nebudem to pre istotu šíriť ďalej aby nestratili svoj čarovný efekt.

Aký je tvoj najväčší florbalový úspech a sen ?
Úspechov bohužiaľ moc nemám, ale najviac si asi cením tretie miesto na Slovak Floorball cup 2016 v juniorskej kategórii. Sen je pre mňa jasný, ale či je reálny to ťažko povedať, pretože by som naozaj chcel jedného dňa získať medailu v mužskej extralige s Hurikánom.

Čo ťa najviac prekvapilo v Hurikáne počas tvojho pôsobenia v ňom? Určite najväčším prekvapením pre mňa bolo, keď od nás v minulej sezóne odišiel náš bývalý tréner pretože som to vôbec nečakal.


Zdroj: Slovenský zväz florbalu – Flickr

Zatiaľ sa mužom nepodarilo pripísať si do tabuľky ani bod, kde myslíš, že je chyba?
Podľa mňa najväčším našim problémom je to, že sme dosť neskúsení. Za posledné dva roky čo hrávam v mužskom áčku sa tam vystriedalo pomerne dosť hráčov. Bývalé opory tímu poodchádzali, potom aj noví hráči čo tu boli to vzdali, niektorí od nás prestúpili a máme aj nejakých zranených. Momentálne máme málo hráčov s extraligovými skúsenosťami a z nich väčšina nemala v predošlých sezónach takmer žiadnu zodpovednosť v tíme. Ďalej sú tu opäť aj noví členovia tímu, ktorí si na tempo a vlastne aj na celú extraligu musia ešte zvyknúť. Nakoniec musím podotknúť, že v Hurikáne bola zanedbaná práca s mládežou preto teraz nemáme ani juniorku a šikovnejší dorastenci robia obrovský skok z dorastu rovno do mužskej extraligy. Ale aj napriek tomuto všetkému vidím v tíme obrovský potenciál len sa nesmieme vzdávať a musíme na sebe tvrdo pracovať aby sme sa dokonale zohrali a nacvičili si všetko potrebné, aby sme boli schopní konkurovať ostatným tímom. Takže si myslím, že keď sa k tomu správne postavíme tak postupom času sa nám podaria aj nejaké úspechy.

Tento rok ste veľmi mladý kolektív, ako to vnímaš?
Mne osobne to vyhovuje, pretože si so všetkými dokonale rozumiem a necítim sa byť pod tlakom. Myslím si aj, že s mladými hráčmi sa dá lepšie pracovať, pretože sa ľahšie učia nové veci. A našťastie máme medzi sebou aj staršieho a skúseného hráča Michala Liszkaya, ktorý nás vie všetkých povzbudiť a usmerniť, keď je treba.

Aké sú tvoje osobné ambície počas tejto sezóny? Počas tejto sezóny by som bol rád keby sa nám podarilo nejako sa pozbierať a zabojovať o zotrvanie v extralige a budem pre to robiť maximum.

Prečo by mali diváci prísť na zápasy a čo by si chcel odkázať fanúšikom? Pretože sme tím, ktorý je pripravený na ihrisku odovzdať všetko a bojovať až do poslednej minúty napriek akémukoľvek stavu. Preto si myslím, že sa môžu stať svedkami veľmi atraktívneho florbalu. Fanúšikom by som odkázal nech majú s nami trpezlivosť a že nám veľmi pomáha, keď nás prídu povzbudiť pretože aj to pôsobí pozitívne na psychiku hráčov.


Zdroj: Slovenský zväz florbalu – Flickr

 

 

 

Alex Fabian: “Často krát nevieme správne dodržovať defenzívny systém a to nás stojí body v zápasoch.”

Alex Fabian: “Často krát nevieme správne dodržovať defenzívny systém a to nás stojí body v zápasoch.”

Vek: 20

“Prischla” ti v tíme nejaká prezývka?
Prezývky mám v podstate dve. Prvá “Šaňo” je kvôli môjmu menu Alex. Aj keď ja stále hovorím, že Šaňo je len Alexander a ja nie som Alexander, ale som Alex. Druhá je “26-tka”.  Táto prezývka vznikla na začiatku tejto sezóny, ale viac ju špecifikovať radšej nebudem.

Povedz nám niečo v skratke o sebe.
Veľmi rád spím a jem. Milujem adrenalínové športy, pri ktorých si môžem veľmi ľahko ublížiť, tak isto mám zjavne veľmi rád aj zranenia nakoľko ma stále niečo bolí a mám niečo zranené. Športujem veľa a často. Každý kto ma dobre pozná vie, že sa po večeroch rád zabávam v meste. To ale vôbec neteší môjho trénera, takže sa to snažím obmedziť.

Zdroj: vlastný archív

Opíš sa tromi slovami. Šťastný, užívajúci si a lenivý. Ani mantinely sa mi veľa krát nechce skladať.

Aký film najlepšie vystihuje tvoj život? Fúuu, nepoznám taký film, ktorý by môj život vystihoval. Možno projekt X, v niektorých častiach.

Študuješ alebo pracuješ? Momentálne študujem na športovej škole a som v maturitnom ročníku.

Čo by si nikdy nevylúčil zo svojho jedálnička? Určite by som neprežil bez dobrého burgeru a Nuttely.

Číslo dresu a jeho symbolika? Mám číslo 90, symboliku nemá. Dostal som ho, keď som prišiel do Hurikánu a obľúbil som si ho.

Naj florbalový klub, hráč / máš svoj florbalový vzor? Nemám žiaden extra obľúbený florbalový klub ani hráča. Vzor tiež nie, ale určite by si mal každý zobrať príklad z Lisza.


Zdroj: Slovenský zväz florbalu – Flickr

Ako dlho sa venuješ florbalu? Florbalu sa venujem asi 6. rok, pravdu-povediac to nerátam.

Ako si sa dostal k tomuto športu? V 14-tich som skončil kvôli zraneniu s futbalom. Potom som vyskúšal pár športov, no pri žiadnom som dlho nevydržal. Raz mi kamarát povedal, že chce začať hrať florbal a či nezačnem s ním. Tak som to vyskúšal, začalo má to baviť a teraz stále hrám, aj keď som sa pár krát chcel vrátiť k futbalu.

Kde si hrával predtým ako si sa dostal do Hurikánu? Pred Hurikánom som hral 3 mesiace v Seahorses.

Ako sa pripravuješ na zápas? Väčšinou sa snažím pred zápasom nič nerobiť a len relaxovať pri hudbe alebo filme. A vždy sa snažím udržiavať správny pitný režim pred zápasom (no to určite – pozn. redakcie).

Máš nejaké špeciálne rituály pred zápasom? Rituály nemám žiadne.

Aký je tvoj najväčší florbalový úspech a sen? Sen je určite vyhrať extraligu. Úspech asi nejaký turnaj čo som vyhral.

Čo ťa najviac prekvapilo v Hurikáne počas tvojho pôsobenia v ňom? Čas tréningov v pondelok.

Zatiaľ sa mužom nepodarilo pripísať si do tabuľky ani bod, kde myslíš, že je chyba?
Najväčší problém vidím v tom, že máme veľmi mladý a neskúsený tím. Často krát nevieme správne dodržovať defenzívny systém a to nás stojí body v zápasoch. V poslednej dobe je obrovský problém aj to, že góly u nás dávajú dvaja hráči. A tých si súperi už väčšinou vedia ustrážiť a potom máme malo gólov v zápase. Dobré je, že sme si po posledných zápasoch povedali čo je zlé a začali sme na tom pracovať. No bude nám to určite ešte trvať, kým budeme 100% dodržiavať to čo chceme.

Tento rok ste veľmi mladý kolektív, ako to vnímaš? Ako kolektív sme si na začiatku celkom dobre sadli. Čo má veľmi potešilo. Žiaľ chýba nám na ihrisku pokoj a skúsenosti.

Aké sú tvoje osobné ambície počas tejto sezóny? Byť čo najlepší obranca a pomôcť Hurikánu sa zachrániť v extralige. Nech môže ďalšia generácia, ktorá v klube vyrastá teraz, hrať tiež mužskú extraligu.

Prečo by mali diváci prísť na zápasy a čo by si im chcel odkázať?
Aby videli jedinú 26-tku v strednej Európe, ktorá hrá florbal (pozn. redakcie). Nech chodia aj naďalej na naše zápasy a majú s nami trpezlivosť. Pevne verím, že víťazstvá prídu!

Zdroj: Slovenský zväz florbalu – Flickr

Hurikánky stále na víťaznej vlne.

Hurikánky stále na víťaznej vlne.

Ženská extraliga sa už naplno rozbehla. V sobotu privítali na domácej palubovke naše ženy tím Slávia Nitra. Hurikánky si po tomto súboji predĺžili svoju víťaznú šnúru na 4 zápasy a pripísali si tak ďalšie 3 cenné body do tabuľky.

Zápas 7. kola nám zhodnotila skúsená hráčka a dlhoročná opora tímu Lýdia Kašlík: “Do zápasu s Nitrou sme vstupovali s cieľom plného bodového zisku, čo sa nám aj podarilo. Hneď od začiatku sme sa snažili plniť pokyny trénera o rozohrávke, bránení a celkovej pozičnej hry. Dôrazným dostupovaním sme si dokázali postrážiť hráčky, ktoré v koncovke bývajú nebezpečné. V zápase sa z našej strany vyskytli aj slabšie momenty, najmä nesústredenosť a nedôraz v bránení spôsobili dva inkasované góly. V zápase nás prišla posilniť Ivina Besedičová, ktorá sa tradične presadila tentokrát 2 gólmi. Strelecky sa 2 gólmi zadarilo aj Adele Kľúčikovej, ktorej 4. gól na 4:2 po kombinácii s kapitánkou Gešovou definitívne spečatil naše víťazstvo. O dramatický záver stretnutia sa postarala hráčka, ktorá si neobliekla predpísanú časť dresu – štulpne, a tak sme tento výsledok museli potvrdiť. Nitra však rýchlo zistila, že ,,tudy cesta nevede” a ani v presilovke a odvolaní brankárky v počte 6 na 4 nedokázala prekonať šikovnú brankárku Martinu Haluzovú.  Všetky baby podali na ihrisku skvelý výkon, ale stále musíme popracovať na prechode do útoku, na presných a rýchlych prihrávkach a individuálnych streleckých schopnostiach. Z víťazstva sa veľmi tešíme a pokračujeme v boji o historický úspech ženského Hurikánu.”

V Hurikáne sa prepisovala po sobotňajšom zápase história, keďže dievčatá obsadili 2. miesto v tabuľke. Za túto pozíciu sme vďačili aj dievčatám z KNM, ktoré v ten deň zdolali Sabinov. Teraz je však už všetko inak a momentálne sú naše ženy na 5. mieste v tesnom závese za NTS FK – ZŠ Nemšová, ŠK 98 Pruské a FBC Predator Sabinov. Popýšiť sa však môžu zatiaľ najnižším počtom inkasovaných gólov v lige.

iClinic VŠK PdF UK Hurikán Bratislava – Slávia Nitra 4:2 (1:0, 1:1, 2:1)

Zdroj: Slovenský zväz florbalu – Flickr