Michal Liszkay: “Mojím posledným športovým snom je ešte raz zažiť skutočnú eufóriu z víťazstva aspoň v jednej sérii play-off.”

VEK:

Vážne to chceš vedieť? Nestačí, že ma po víkende všetko bolí 😊, že mi všetci hovoria, že už som starý, ešte sa mám  k tomu priznať ? Som už, žiaľ tridsiatnik ☹.

PREZÝVKA:

Moja tradičná prezývka je Liszo, hoci v ostatných rokoch som si presadil, aby ma chalani volali Majky. Ešte som sa k tomu nikomu nepriznal, no v rannom detstve som tak volal svojho obľúbeného „plyšáka“. Boli sme taká dvojka – Miky (tak ma volali rodičia) a Majky 😊. Nejak som si to meno osvojil, celkom sa to ujalo 😊. Takže žiaden Majky Beatz 😀 …

OPÍŠ SA TROMI SLOVAMI

Som temperamentný (so všetkými kladnými i zápornými črtami), priateľský a zvedavý.

AKÝ FILM NAJLEPŠIE VYSTIHUJE TVOJ ŽIVOT?

Táto otázka je dosť zapeklitá, pevne však verím, že by to mohol byť môj obľúbený film – Návrat do budúcnosti, o zvedavom priateľskom a temperamentnom cestovateľovi v čase Martym 😊  (pre tých čo ho nepoznajú z roku 1985 😉) .

ČÍM SA ZAOBERÁŠ? PRACUJEŠ ALEBO EŠTE ŠTUDUJEŠ?

Akurát v lete som sa chcel prihlásiť na ďalšiu školu (právo). Našťastie som si spomenul na písanie diplomovky a prešlo ma to :D. Budem sa venovať radšej samoštúdiu 😊 a celý profesionálny život pracujem ako poradca v segmente investícii a nehnuteľností.

ČO BY SI ZA ŽIADNYCH OKOLNOSTÍ NEVYLÚČIL ZO SVOJHO JEDÁLNIČKA?

Moje najobľúbenejšie jedlo už od detstva sú piškóty s mliekom. Pekne si ich dám do pohára a spravím si z toho takú kašu. Kedysi to bol základ môjho jedálnička.

ČÍSLO DRESU A JEHO SYMBOLIKA

Celý život som považoval za svoje číslo 18tku, avšak keď som prišiel do Hurikánu číslo už používal náš legendárny Luky Kamenec. Vybral som si teda 40tku, ktorú v tom čase obliekal Marek Svatoš v Colorade. Je to môj obľúbený klub NHL a on tam bol jediný Slovák. Nikdy som si však toto číslo neobľúbil a to i napriek tomu, že som ho nosil 10 rokov. Môj niekdajší spoluhráč z útoku a skvelý kamarát Marek Kabát nosil 89nu a tak sme sa dohodli, že ja si najbližšie vezmem číslo 87. V jeho prípade bola symbolika jasná a v mojom prípade je to rok narodenia. Paradoxne k zrealizovaniu výberu tohto čísla som sa odhodlal až pri našej najnovšej sérii dresov, žiaľ Marek už s nami nehráva. V každom prípade s týmto číslom sa identifikujem radšej.

Zdroj: Slovenský zväz florbalu – Flickr

TVOJ NAJOBĽÚBENEJŠÍ FLORBALOVÝ KLUB ALEBO HRÁČ? MÁŠ SVOJ FLORBALOVÝ VZOR?

Nikdy som nehral inde ako v Hurikáne, čiže klub je jasný😉. Čo sa týka vzoru ten nemám no chcel by som mať kondíciu ako Dodo Velčický, rozum a prehľad ako Janko Purc, kľučku a strelu ako Marek Kabát, byť tvrdý v súbojoch ako Marek Karácsony. Moja dobrá vlastnosť je obetavosť a nasadenie. V takomto prípade by som bol celkom dobrý hráč 😊. (pre tých, ktorým nie je zrejmé čo to táram, všetci menovaní sú mojimi spoluhráčmi z útoku z obdobia keď sme ešte hrali o medaily – to žiaľ bolo už dosť dávno).

AKO DLHO SA VENUJEŠ FLORBALU A AKO SI SA DOSTAL K TOMUTO ŠPORTU?

Florbalu sa venujem od roku 2004, keď som ho začal hrávať na telocviku. Do školy ho priniesla bývala slovenská reprezentantka Barbora Kociánová, ktorá bola mojou učiteľkou, no na tréning ma zavolal, tu už spomenutý Marek Kabát, s ktorým sme chodili do rovnakej školy.

AKÝ JE TVOJ NAJVÄČŠÍ FLORBALOVÝ ÚSPECH A SEN ?

Som pamätník nášho jediného titulu no je to už desať rokov. Mojím posledným športovým snom je ešte raz zažiť skutočnú eufóriu z víťazstva aspoň v jednej sérii play-off. Nie je však žiadnym tajomstvom, že tento rok bude pre nás postup do play-off extrémne ťažký, a o rok pravdepodobne už hrať nebudem, no „kto neverí nič nedosiahne 😊“.

AKO SA PRIPRAVUJEŠ NA ZÁPAS? MÁŠ SVOJE ŠPECIÁLNE RITUÁLY?

Vekom sa to nejak vykryštalizovalo, ráno si dám praženicu a potom počúvam rock na rozprúdenie krvi.

AK BY SI SI MUSEL VYBRAŤ NAJHORŠIEHO SPOLUHRÁČA, KTO BY TO BOL? 

Keďže je v našom tíme momentálne každý lepší ako ja tak táto otázka nemá potrebnú relevanciu 😊. Najhorší spoluhráč je moja pýcha.

AKÁ JE TVOJA ROLA V TÍME? 

Kedysi som bol ten čo tlačil na každú „pištolníčinu“ a bol som v jadre partie. Dnes je to jadro už inde a moja úloha je skôr mentorská, byť akýmsi „nárazníkom“ medzi hráčmi a trénerom.

AKÉ SÚ TVOJE OSOBNÉ AMBÍCIE NA TÚTO SEZÓNU V MUŽSKEJ EXTRALIGE?

Chcem byť oporou pre nášho trénera Miša „Boba“ Bortlíka. Tiež chcem ukázať spoluhráčom, že aj s málom talentu sa dá niečo odohrať. Treba makať a bojovať. Verím, že tak strhnem svojich spoluhráčov, aby ukázali svoju kvalitu, pretože na to majú!

NAČO SA TEŠÍŠ NAJVIAC V NOVEJ SEZÓNE?

Celá sezóna je pre mňa výzva, v podstate sa teším na každý tréning či zápas. Dúfam, že zažijeme nejaké pekné víťazstvá, a zaberieme po zbabranom úvode sezóny. Teším sa aj na spoluprácu s mojím parťákom Kubom Petrulom, s ktorým síce trávim veľa času mimo ihriska no poriadne sme spolu ešte nehrali.

PREČO BY MALI DIVÁCI PRÍSŤ NA ZÁPAS A ČO BY SI CHCEL ODKÁZAŤ FANÚŠIKOM?

Po poslednej prehre je dosť problém nájsť argumenty. Chcem sa všetkým, čo prišli v nedeľu do „Elánu“ držať nám palce, ospravedlniť a tiež poďakovať, že vydržali až do konca. Najbližšie chcem podať aspoň taký výkon ako sme podali proti Tsunami – teda odhodlaný a v plnom nasadení.