Richard Egyed: “Verím, že počas sezóny ukážeme tímovosť a chuť bojovať.”

Vek: 23

Prezývka: V Modre ma zo začiatku volali Širo, čo sú vlastne prehodené slabiky v mene Rišo. Avšak poslednú sezónu ma začali volať Jebes/Jebesko. Túto prezývku mi vymyslel môj tréner, Michal Benčurik. Žiaľ neviem prečo, ale páčila sa mi a nakoniec mi prischla. ?

Povedz nám niečo v skratke o sebe. Opíš sa tromi slovami.

Som obyčajný chalan z Modry, ktorý sa od malička venuje športu. Najprv hádzaná, neskôr florbal, ktorý ma drží dodnes. A samozrejme iné športové aktivity v rámci voľného času. Opísať sa 3 slovami? Opíšem sa asi takto – mám rád ticho a samotu, beriem veci s nadhľadom a súťaživosť, to je moje.

Si študent na plný úväzok alebo už pracuješ ?

Študujem posledný ročník na Univerzite Komenského v Bratislave, na fakulte managementu, odbor Marketing. A popri tom pracujem. Takzvaný workoholik s indexom.

Aký film najlepšie vystihuje tvoj život?

Na túto otázku naozaj neviem odpovedať. Buď som taký film ešte nevidel, alebo taký nepoznám.

Čo by si nevylúčil zo svojho jedálnička?

Jedlo! Jedlo by som nevylúčil. Zjem všetko, čo nezje mňa.

Číslo dresu a jeho symbolika

Obliekam dres s číslom #39. Ako deti sme hrávali pred bytovkou na ihrisku hokejbal a ja som bol vždy v bráne, lebo ma to tam nejakým spôsobom ťahalo. Od rodičov som dostal dres Dominika Hašeka s číslom #39, ktorý som si obliekal a práve to číslo som si neskôr zvolil, keď som začal s florbalom.

Tvoj naj florbalový klub/hráč ?

Priznám sa, že slovenskú extraligu som doteraz moc nesledoval, ba vôbec už tú českú. Viem však, že posledné 2 sezóny ovládla extraligu Tsunami Záhorská Bystrica a túto sezónu sa budú snažiť tento titul obhájiť do tretice. Určite preto patria medzi top kluby na Slovensku spolu s Martinom Kubovičom. S Maťom som sa stretával ako dorastenec v dorasteneckej lige, či neskôr ako juniori aj na jednom reprezentačnom zraze v Púchove. Preto sa teším, že sa stretneme opäť na ihrisku. Každopádne na Slovensku je viac kvalitných klubov a ešte viac vynikajúcich hráčov.

Kto je doposiaľ tvoj najobľúbenejší spoluhráč?

Ak môžem, vybral by som hráča z Modry, konkrétne Fera Blahoviča. Spolu s Ferkom sme sa za tie roky už tak poznali, že za jednu sezónu bolo približne 10 gólov po našej spolupráci. V súčasnosti sa však teším na spoluprácu s hráčmi z Hurikánu Bratislava.

Máš svoj florbalový vzor?

V tomto smere nemám žiadny vzor. Chcem byť sám sebou.

Ako dlho sa venuješ florbalu? Ako si sa dostal k tomuto športu?

Florbalu sa venujem od 9. ročníku na základnej škole. Ak dobre rátam, tak to bude už 10 rokov. K florbalu ma priviedli spolužiaci zo základnej školy, konkrétne David Rybár a Ferko Blahovič, ktorí sa taktiež florbalu venujú doteraz. Pamätám si, keď som prvýkrát prišiel na tréning a spýtal sa Miška Benčurika (vtedy 18 ročného chalana), či by som nemohol byť brankárom. Zhodou okolností na tréning neprišiel vtedajší brankár, tak som dostal šancu. A teda už to bude 10 rokov.

Aký je tvoj najväčší úspech a sen ?

Neviem, či som taký skromný, ale na žiadny úspech si asi nespomeniem. Maximálne tak postup v doraste a juniorke na Majstrovstvá Slovenska, ale to je tak všetko. Mojim snom je vyhrávať s tímom.


Zdroj: Slovak Floorball Cup – Michal Tarabík

Ako zvládaš cestovanie na tréningy? Modra nie je až tak na skok.

Nakoľko študujem a aj pracujem v Bratislave, mi to problém nerobí. V Bratislave som dennodenne tak či tak. Tréningy ma bavia a vždy sa teším na nový. Navyše by som si chcel od jesene poriešiť v Bratislave aj bývanie, čo by mi to určite trošku viac uľahčilo.

Ako sa pripravuješ na zápas? Máš nejaké špeciálne rituály?

Nemyslím si, že mám nejakú špeciálnu prípravu, ale snažím sa v deň zápasu mať hlavne kľud a plne sa naň koncentrovať. Prípadne si pustím dobrú hudbu, ktorá vie nakopnúť. Čo sa týka rituálov, neviem, či sa to dá práve rituálom nazvať, ale pri nástupe do brány si vždy upravujem tyčky. Aj keď ich mohol hocikto predtým narovnať akokoľvek rovno, aj tak si ich znovu upravím a rukami prejdem po brvne od stredu až po „vinkle“.

Aká je tvoja rola v tíme?

To vie najlepšie iba tréner. V tíme sme dvaja brankári a obaja chceme pomôcť tímu ako len budeme môcť. S Martinom si rozumieme, vzájomne sa podporujeme a podporovať budeme aj počas sezóny.

Aké sú ambície na túto sezónu?

Mojím osobným cieľom je minimálne nadviazať na výkony predchádzajúcich brankárov a byť oporou Hurikánu. A čo sa týka tímových ambícií, je prebojovanie sa do play-off.

Čo ťa najviac prekvapilo v Hurikáne?

Asi rýchla adaptácia medzi chalanmi. Jednak to bolo aj tým, že sme sa s niektorými chalanmi poznali, ale aj tak ma to milo prekvapilo. Predsa len, tím sa rýchlejšie adaptuje na nového hráča ako na nového brankára.

Ako si si užil štart v novom tíme na SFC 2k18?

Pravdu povediac som sa štartu trošku obával. Predsa len to boli prvé zápasy v novom klube. Bál som sa spolupráce s obranou a celkovo môjho výkonu, aby to nebol prepadák. Nechcel som spraviť zlý dojem hneď na úvod. Ale nakoniec si myslím, že sme odohrali dobré zápasy. S obrannou činnosťou chalanov a ich odhodlaním som nadmieru spokojný. Verím, že počas sezóny ukážeme tímovosť a chuť bojovať.

Načo sa tešíš najviac v novej sezóne?

Asi na všetko. Je to pre mňa veľká výzva, na ktorú sa naozaj teším. Chalani na tréningu makajú a ja verím tomu, že to bude počas sezóny vidieť.

Prečo by mali diváci prísť na zápas?

Hurikán má káder hráčov, ktorí chcú vyhrávať, čo bude vidieť aj v zápasoch. Preto si myslím, že sa divákom rozhodne oplatí prísť na zápas povzbudiť ich a tým sa stať takzvaným 6. hráčom na ihrisku.

Čo by si chcel odkázať fanúšikom?

Fanúšikovia sú súčasťou tímu a tvoria 6. hráča na ihrisku. Preto sa teším na každého jedného, ktorý príde. Vidíme sa 8.9. na FTVŠ proti majstrovi z minulej sezóny – Tsunami Záhorská Bystrica!

Rišovi prajeme nielen úspešný štart v novej sezóne, ale aby sa mu darilo počas celého pôsobenia v Hurikáne.