Igor Šarmír: “Sme pripravení na ihrisku odovzdať všetko a bojovať až do poslednej minúty”.

Vek: 19 rokov

Prezývka: Nejakou prezývkou, ktorou by ma titulovali všetci alebo nejaká väčšia skupina ľudí sa popýšiť nemôžem, ale občas mi niektorí spoluhráči hovoria Ičo alebo Iči.

Povedz nám niečo v skratke o sebe. 
Tak začal by som radšej tým pozitívnym čo je, že som kamarátsky a skoro vždy usmievavý. Nájdu sa u mňa však aj negatívne vlastnosti a to najmä, že som strašne pohodlný a občas aj lenivý čo v preklade znamená, že keď sa dá volím jednoduchšiu cestu aby som sa nebodaj nemusel nejako veľmi trápiť.


Zdroj: Slovenský zväz florbalu – Flickr

Aký film najlepšie vystihuje tvoj život? Keďže nie som nejaký filmový “fajnšmeker”, z toho mála filmov čo mám napozeraných som sa v žiadnom nenašiel.

Študuješ alebo pracuješ? Momentálne študujem na francúzskom bilingválnom gymnáziu Metodova.

Čo by si nevylúčil zo svojho jedálnička? Tak som správny Slovák ako mnohí moji spoluhráči preto taktiež nedám dopustiť na dobré bryndzové halušky alebo pirohy.

Číslo dresu a jeho symbolika? Na začiatku som mal číslo 20, ale keď som prišiel do dorastu dali mi dres s číslom 65, ktoré mi ostalo až dodnes.

Naj florbalový klub alebo hráč. Máš svoj florbalový vzor?
K florbalu som sa dostal pomerne neskoro, takže keď som začal hrať svoje prvé zápasy pozeral som takmer na každého súpera s veľkým obdivom. Ale rozhodne najväčším zážitkom bolo pre mňa, keď sme pred tromi rokmi hrali v juniorskej kategórii proti košickému ATU a v tomto tíme proti nám nastúpil aj Michal Dudovič, ktorý dnes hrá vo Švajčiarsku a je neodmysliteľnou súčasťou slovenskej mužskej reprezentácie. Nastrieľal nám vtedy veľmi veľa gólov a my sme ho nevedeli nijako zadržať. Od vtedy som dosť sledoval jeho výkony a môžem povedať, že ho považujem za svoj vzor.


Zdroj: Slovenský zväz florbalu – Flickr

Ako dlho sa venuješ florbalu? Ako si sa dostal k tomuto športu? Kde si pôsobil predtým ako si sa dostal do Hurikánu?
S florbalom som sa prvý krát stretol v škole, kde sme mali florbalový krúžok a keďže to bolo veľmi podobné hokeju, ktorý som vždy chcel hrať, prihlásil som sa tam. Na tento krúžok som chodil asi 3 roky a zúčastnil som sa niekoľkých školských turnajov. Telocvikár nám stále sľuboval, že budeme hrať aj nejakú ligu, ale nič na nedialo. Zrazu nám jedného dňa oznámil, že ho kontaktovali z Hurikánu a že nám pošlú človeka čo nás bude trénovať. Mal som vtedy 14 rokov a môj prvý tréner sa volal Juraj Ryšánek, ktorý sa svojej úlohy zhostil perfektne a venoval sa nám naozaj veľmi svedomito za čo mu patrí veľká vďaka. Takže dnes ťahám už šiestu sezónu v Hurikáne, ktorý mi za ten čas prirástol k srdcu.

Ako sa pripravuješ na zápas? Máš nejaké špeciálne rituály?
Základom je pre mňa dobre sa pred zápasom najesť aby som mal dosť síl ubehať všetky tri tretiny. Keď mám po výdatnom obede ešte nejaký čas tak si väčšinou idem ešte zastrieľať na ihrisko. Čo sa týka špeciálnych rituálov aj také mám, ale vedia o nich iba niektorí spoluhráči a nebudem to pre istotu šíriť ďalej aby nestratili svoj čarovný efekt.

Aký je tvoj najväčší florbalový úspech a sen ?
Úspechov bohužiaľ moc nemám, ale najviac si asi cením tretie miesto na Slovak Floorball cup 2016 v juniorskej kategórii. Sen je pre mňa jasný, ale či je reálny to ťažko povedať, pretože by som naozaj chcel jedného dňa získať medailu v mužskej extralige s Hurikánom.

Čo ťa najviac prekvapilo v Hurikáne počas tvojho pôsobenia v ňom? Určite najväčším prekvapením pre mňa bolo, keď od nás v minulej sezóne odišiel náš bývalý tréner pretože som to vôbec nečakal.


Zdroj: Slovenský zväz florbalu – Flickr

Zatiaľ sa mužom nepodarilo pripísať si do tabuľky ani bod, kde myslíš, že je chyba?
Podľa mňa najväčším našim problémom je to, že sme dosť neskúsení. Za posledné dva roky čo hrávam v mužskom áčku sa tam vystriedalo pomerne dosť hráčov. Bývalé opory tímu poodchádzali, potom aj noví hráči čo tu boli to vzdali, niektorí od nás prestúpili a máme aj nejakých zranených. Momentálne máme málo hráčov s extraligovými skúsenosťami a z nich väčšina nemala v predošlých sezónach takmer žiadnu zodpovednosť v tíme. Ďalej sú tu opäť aj noví členovia tímu, ktorí si na tempo a vlastne aj na celú extraligu musia ešte zvyknúť. Nakoniec musím podotknúť, že v Hurikáne bola zanedbaná práca s mládežou preto teraz nemáme ani juniorku a šikovnejší dorastenci robia obrovský skok z dorastu rovno do mužskej extraligy. Ale aj napriek tomuto všetkému vidím v tíme obrovský potenciál len sa nesmieme vzdávať a musíme na sebe tvrdo pracovať aby sme sa dokonale zohrali a nacvičili si všetko potrebné, aby sme boli schopní konkurovať ostatným tímom. Takže si myslím, že keď sa k tomu správne postavíme tak postupom času sa nám podaria aj nejaké úspechy.

Tento rok ste veľmi mladý kolektív, ako to vnímaš?
Mne osobne to vyhovuje, pretože si so všetkými dokonale rozumiem a necítim sa byť pod tlakom. Myslím si aj, že s mladými hráčmi sa dá lepšie pracovať, pretože sa ľahšie učia nové veci. A našťastie máme medzi sebou aj staršieho a skúseného hráča Michala Liszkaya, ktorý nás vie všetkých povzbudiť a usmerniť, keď je treba.

Aké sú tvoje osobné ambície počas tejto sezóny? Počas tejto sezóny by som bol rád keby sa nám podarilo nejako sa pozbierať a zabojovať o zotrvanie v extralige a budem pre to robiť maximum.

Prečo by mali diváci prísť na zápasy a čo by si chcel odkázať fanúšikom? Pretože sme tím, ktorý je pripravený na ihrisku odovzdať všetko a bojovať až do poslednej minúty napriek akémukoľvek stavu. Preto si myslím, že sa môžu stať svedkami veľmi atraktívneho florbalu. Fanúšikom by som odkázal nech majú s nami trpezlivosť a že nám veľmi pomáha, keď nás prídu povzbudiť pretože aj to pôsobí pozitívne na psychiku hráčov.


Zdroj: Slovenský zväz florbalu – Flickr