Opäť sme späť a prinášame rozhovor s kapitánkou ženského družstva Petrou Gešovou. Prezradila nám niečo málo o sebe, ale vyjadrila sa aj k jej ambíciám či uplynulému vývoju ženskej extraligy. Možno ťa bude zaujímať, že Peťa je pri florbale od začiatku samotnej ženskej extraligy. Toto si môže povedať na Slovensku len máloktorá hráčka. Viac sa dočítaš v riadkoch nižšie.
Vek: 30
Prezývka: Gayša
Opíš sa tromi slovami: veselá, vtipná, lenivá
Povedz nám niečo v skratke o sebe.
Som zo Žiliny, ale už pár rokov bývam v Bratislave. Rada cestujem (milujem Paríž), rada sa stretávam s kamarátmi a neznášam ranné vstávanie a Real Madrid.
Aký film najlepšie vystihuje tvoj život?
Neviem si k svojmu životu priradiť žiadny konkrétny, ale určite by to bola nejaká čierna komédia s prvkami drámy.
Číslo dresu a jeho symbolika.
Momentálne hrávam s číslom 9, keďže moja vtedy obľúbená sedmička bola v čase môjho príchodu do Hurikánu už obsadená. Odvtedy hrávam s týmto číslom, ale žiadna hlbšia symbolika v tom nie je. Číslo sa postupom času stalo mojim obľúbeným a do konca kariéry ho už meniť neplánujem.
Čo by si nevylúčila zo svojho jedálnička?
Obedy v jedálni u Orbána a ich piatkové rizoto.
Zdroj: Slovenský zväz florbalu – Flickr
Tvoj naj florbalový klub alebo hráč. Máš svoj florbalový vzor?
Obľúbeným tímom je mužská reprezentácia Fínska. Vzorom sú pre mňa všetky slovenské hráčky pôsobiace v zahraničí. Tým najväčším vzorom je pre mňa určite moja bývalá spoluhráčka a kapitánka slovenskej reprezentácie Lucka Jelínková (za slobodna Košturiaková) a hneď v tesnom závese Miška Šponiarová s Denisou Ferenčíkovou.
Najlepšia spoluhráčka?
Vybrať najlepšiu spoluhráčku je veľmi ťažké, keďže som ich počas celej svojej kariéry mala naozaj požehnane, či už v Hurikáne, v Žiline alebo v reprezentácii. Diplomaticky na túto otázku radšej neodpoviem, aby sa náhodou niektorá na mňa neurazila.
Ako dlho sa venuješ florbalu? Ako si sa dostala k tomuto športu? Kde si hrávala?
Je to celkom neuveriteľné, ale je to už asi 16 rokov, čo sa venujem florbalu. Slovenskú ženskú extraligu hrám od jej založenia a nevynechala som ani jednu jedinú sezónu, dokonca som zažila aj pôsobenie maďarských klubov v slovenskej extralige. Začala som hrávať v Žiline na našom gymnáziu, keď náš profesor telesnej a zároveň vtedajší tréner Juventy Žilina robil na škole nábor. Jediným dôvodom, prečo som na tréning prišla, bola vidina možnosti ulievania sa z niektorých hodín. Ale veľmi ma to chytilo a najmä sme mali vynikajúcu partiu, s vtedajšími spoluhráčkami sme stále aj po rokoch v kontakte. Takto som začala hrávať za Juventu Žilina, historicky prvý rok extraligy som hrala za výber Slovenska. Bol to tím, kde hrali hráčky z klubov, ktoré sa v tom čase neprihlásili do súťaže . Neskôr som prestúpila do klubu ŠK FBC Dragons Bratislava, ktorý bol v tom čase najlepší na Slovensku a nikto ho nemal rád. Po pár rokoch v Dragonse som sa vrátila do Juventy Žilina a keďže sa neskôr náš klub rozpadol, skončila som v Hurikáne, kde som spokojná až doteraz . Ale koľko rokov som prežila v jednotlivých kluboch, to už vyčísliť neviem Ale myslím, že si môžem dovoliť povedať, že som taký chodiaci itinerár ženskej extraligy.
Zdroj: Slovenský zväz florbalu – Flickr
Úspechy a najväčší sen vo florbale?
Najväčšie úspechy sú určite moje tri tituly majsterky Slovenska (2x s Dragonsom a 1x so Žilinou) a takisto účasť na majstrovstvách sveta junioriek. Snom je dostať sa konečne s Hurikánom minimálne do semifinále, snáď to bude už tento rok.
Čo očakávaš od pôsobenia v Hurikáne?
Kvalitné podmienky na tréningy a zápasy.
Ako sa pripravuješ na zápas? Máš nejaké špeciálne rituály?
Káva musí byť vždy, či už pred domácimi zápasmi alebo zápasmi u súpera, či už na pumpe, v kaviarni alebo len tak z automatu. Ďalším zvykom je vždy pred zápasom vziať nejakej spoluhráčke hroznový cukor (týmto pozdravujem najmä Dundu). Rituál mám iba zápasový, a tým je tlapnutie si s so všetkými spoluhráčkami a trénerom pred každou tretinou.
Ako by si zhodnotila doposiaľ pôsobenie Hurikánok v ženskej extralige?
Úprimne si myslím, že máme na lepšie tabuľkové postavenie, ako je tomu teraz. Posledné zápasy nám nevychádzajú, najmä čo sa týka obrannej hry celého tímu a dostávame veľmi veľa zbytočných gólov. Niekto by možno mohol byť prekvapený, že „beznádejne posledný hurikán“ je na tom v tabuľke celkom vysoko, pred sezónou by to asi nik nečakal. Reálne však podľa mňa máme na také štvrté miesto.
Zdroj: vlastný archív
Vyzerá to, že má Hurikán pred sebou najúspešnejšiu sezónu. V čom vidíš zmenu oproti minulým rokom?
Najväčšou zmenou je určite oslabenie konkurencie, keď viacerým tímom odišli pred sezónou ich kľúčové hráčky. Oproti minulým rokom sme veľmi vhodne doplnili káder a takmer všetky nové hráčky môžem nazvať posilami, baby zapadli herne aj osobnostne. Takisto my skúsenejšie si držíme určitý herný štandard a nejak tieto veci konečne do seba zapadli.
Často krát sa skloňuje v poslednej dobe, že v Hurikáne nie je dobrý kolektív. Ako túto skutočnosť vnímaš ty?
Osobne som takéto reči nepočula, nemám však pocit, že by sme boli zlý kolektív. Ako asi v každom tíme tak ani u nás nie je každá s každou najlepšia kamarátka, ale vychádzame medzi sebou úplne normálne, aj napriek vekovým rozdielom. Ja sa v Hurikáne v tomto ohľade cítim fajn a podľa mňa to aj ostatné baby vnímajú rovnako.
Aká je tvoja rola v tíme?
No najpodstatnejšia je asi rola kapitánky (aj keď teda každoročne očakávam svoje zvrhnutie z tejto pozície 🙂 ) ale inak z každého čosi. Aj zabávač, aj nahrávač. Aj vodu ponosím, keď treba.
Čo ťa najviac prekvapilo v Hurikáne?
Už som v Hurikáne pár rokov, ale na žiadnu vec, ktorá by ma prekvapila až tak, že by som si ju pamätala, si nespomeniem.
Načo sa tešíš najviac pred zápasom?
Na samotný zápas a v poslednej dobe aj na najlepšie domáce koláče od nášho fanúšika Feriho.
Čo by si chcela odkázať fanúšikom a prečo by mali diváci prísť na zápas?
Chcela by som sa im poďakovať za podporu, či už pri zápasoch ako aj pri rozkladaní mantinelov a upratovaní ihriska po zápase. Myslím, že na našich zápasoch sa je načo pozerať. Ak má niekto rád ženský florbal tak v okolí lepšie a kvalitnejšie ženské zápasy nenájde.
Zdroj: Róbert Pažitný