Sezóna ženskej extraligy 2018/2019 už beží na plné obrátky. Rozhodli sme sa priniesť rozhovor s obrankyňou Žofiou Leškovou. Položili sme jej zopár otázok k uplynulému priebehu ligy a čo to nám prezradila aj o sebe a svojich ambíciách v tejto sezóne. Už teraz je však jasné, že Žof drží a aj dlhú dobu bude držať medzi ženami titul služobne najstaršia Hurikánka.
Vek: 29
Prezývka: Pleška, Žofre, Žof. So všetkými som OK… Možno mám aj nejaké tajné, o ktorých neviem (a ani nechcem vedieť :D) Radi by sme doplnili – Užovka (pozn. redakcie).
Opíš sa tromi slovami.
Obľúbená v kolektíve 😀 Ale nie.. sú to: zábavná, zodpovedná, nerozhodná.
Povedz nám niečo v skratke o sebe.
Nemám rada kukuricu a holuby.
Aký film najlepšie vystihuje tvoj život?
Taký ešte nenakrútili.
Číslo dresu a jeho symbolika?
5 – nemá žiadnu symboliku. Jedného dňa som si povedala, že číslo 5 je moje obľúbené. Nosím ho na drese, ale je súčasťou aj môjho bežného života.
Zdroj: Slovenský zväz florbalu – Flickr
Čo by si nevylúčila zo svojho jedálnička?
Kávu. Káva is the key!
Naj florbalový klub, hráč. Máš nejaký florbalový vzor?
Nemám žiadne preferencie…
Najlepšia spoluhráčka?
Nemám preferencie ani v tomto smere. So spoluhráčkami sme kamarátky. S niektorými viac, s niektorými menej. Ale rozumiem si so všetkými.
Ako dlho sa venuješ florbalu? Ako si sa dostala k tomuto športu? Kde si hrávala?
Musím prezradiť, ako dlho? 😀 Celú večnosť – som služobne najstaršou Hurikánkou v tíme. Túto sezónu je to s dva a pol sezónnou prestávkou kvôli zraneniam 12 rokov. Začala som hrať ako 17 ročná, v tom čase florbal prišiel na školy (teraz už je to asi nie úplne predstaviteľné, keďže florbal začínajú hrať deti vo veku, kedy ešte ani poriadne nevedia, či trénujú florbal alebo judo). Vždy som bola skôr taký chalanský typ, ale keďže v škole na telesnej florbal hrali len chalani, keď mi jedného dňa kamarátka povedala, že chodí trénovať do klubu (už zaniknutý Dragons), neváhala som. Tam som trénovala asi mesiac, kým neprišli letné, a teda aj tréningové prázdniny. Po prázdninách ma táto istá kamarátka doviedla do Hurikánu, do ktorého ju nalákal Marek Marušínec – bývalý hráč mužov a vtedajší spolutréner žien. V tom čase sme to všetky brali tak, že chodíme na tréningy a ani sme neriešili, že by sme hrali ligu alebo niečo podobné. Ani som vtedy nevedela, že sa nejaká liga hrá. Až na ďalší rok sme začali hrať bratislavskú ligu (mám prvý trest za ženy Hurikán vôbec – 2 minúty za hrubosť) a ten ďalší už aj extraligu. Teraz je to až nepredstaviteľné, že by sme trénovali len tak pre srandu, ale povedzme si pravdu, že to bolo naozaj dávno.
Úspechy a najväčší sen vo florbale?
Za úspech beriem to, že napriek tomu, že sa ani jedna florbalom neživíme a stojí nás to nemalé peniaze, dokážeme sa v dostatočnom počte nazbierať na každú ďalšiu sezónu. Každý rok končíme v tabuľke na podobnom umiestnení, a preto osobným cieľom pre moju poslednú sezónu v Hurikáne (sľubujem, že už naozaj poslednú! :D), je dostať sa aspoň do semifinále ak nie ďalej. Medaila na krku by bola veľmi peknou rozlúčkou. Ale nepredbiehajme, túto sezónu nám síce celkom ide, ale všetko záleží od toho, s kým budeme vo vyraďovačke hrať a samozrejme na tom, ako sa k tomu každá z nás postaví.
Zdroj: vlastný archív
Čo očakávaš od pôsobenia v Hurikáne? 😊
Od pôsobenia v klube očakávam podporu a dobré zázemie na trénovanie.
Ako sa pripravuješ na zápas? Máš nejaké špeciálne rituály?
V deň zápasu musím mať pohodu, prepnem sa do takého spomalenejšieho režimu. Pred každým zápasom si musím dať kávu, či už je to doma pred odchodom na domáci zápas, alebo niekde po ceste na výjazd. Bezprostredne pred prvým buly, keď ideme na pokrik, musím stáť na svojom mieste – pri rohu bránky a po pokriku tľapnem čepeľou brankárku do nôh.. 😀 Je ich dosť, nie? 😀
Ako by si zhodnotila doposiaľ pôsobenie Hurikánok v ženskej extralige?
Ako som už spomínala skôr, som pri ženách od ich počiatkov. V tíme sa neustále menia hráčky, a preto aj každá sezóna je prirodzene iná. Túto sezónu nám zatiaľ ide, ale ešte sme len v jej polovici. Dúfam, že sa nám tento rok podarí dostať sa ďalej ako po minulé sezóny.
Zdroj: Slovenský zväz florbalu – Flickr
Sama si už naznačila, že Hurikánky majú pred sebou najúspešnejšiu sezónu. V čom vidíš zmenu oproti minulým rokom?
Myslím si, že je to záležitosť kádrových zmien nie len u nás, ale aj v konkurenčných tímoch. Jedno s druhým dobre zahralo.
V poslednom čase sa často skloňuje fáma, že Hurikán nie je dobrý kolektív. Ako túto skutočnosť vnímaš ty?
Čo sa týka žien, nemyslím si, že sme zlý kolektív. Medzi hráčkami sú ale vekové rozdiely, a preto je prirodzené, že napríklad mladšie baby sú spolu pokope, lebo riešia veci, ktoré ich v tomto veku zaujímajú, a zas naopak, my staršie riešime svoje veci. Je to úplne normálne. Napätie v tíme podľa mňa vždy pramení od jednotlivcov. Bolo tomu tak aj po minulé sezóny, ale momentálne si myslím, že je všetko OK.
Aká je tvoja rola v tíme?
Som zabávač. A baby ma tak aj berú. Čomu som rada je to, že aj keď patrím medzi najstaršie ženy v tíme, dokážem sa dostať aj k tým mladším. Som takisto šofér. Ak cestujeme na výjazd, šoférujem.
Čo ťa najviac prekvapilo v Hurikáne?
Žijem s týmto tímom už 12 rokov, takže ma nemôže už nič prekvapiť 😀
Na čo sa pred zápasom tešíš najviac?
Na samotný zápas. Ak ideme na výjazd, na šoférovanie. Máme vždy srandu.
Čo by si chcela odkázať fanúšikom? Prečo by mali diváci prísť na váš zápas?
Sme jediným ženským extraligovým tímom v Bratislave a okolí (najbližšie je to až Nitra) – to je asi tak jediné. Koho tento šport zaujíma, príde, koho nezaujíma, nepríde.
Zdroj: vlastný archív