Vek: 22
Prezývka: Vašek, vznikla od priezviska, keď sme si na jednom výjazde všetky vymýšľali prezývky. 🙂 Moje spoluhráčky, ktoré nebudem menovať (Pleška, Gayša) mali tvorivú chvíľku.
Opíš sa tromi slovami: vtipná, priateľská, výbušná
Povedz nám niečo v skratke o sebe.
Milujem psov a rada spoznávam nové miesta, kde môžem zbierať zážitky.
Aký film najlepšie vystihuje tvoj život?
Fuuuha tažko povedať. Taký film sa nikdy nenatočí, radšej.
Číslo dresu a jeho symbolika.
55 – toto číslo mám ešte od čias, keď som hrala za Stupavu, ktorá už neexistuje 😀 Vždy som mala rada číslo 5 no bolo mi povedané, že 55 vyzerá lepšie 😀 a tak som sa teda nechala presvedčiť.
Zdroj: Slovenský zväz florbalu – Flickr
Čo by si nevylúčila zo svojho jedálnička?
Určite rajčinovú polievku a bryndzové halušky. To je top topov. 
Kde študuješ?
Študujem na Trnavskej univerzite v Trnave. Konkrétne sociálnu prácu (baví ma to a nesťažujem si).
Čo by si vybrala ako svoj najhorší zlozvyk?
Pravdepodobne to bude fajčenie a zamýšľanie sa nad životom :D.
Čomu sa venuješ vo voľnom čase ak to nie je práve florbal?
Asi to bude čas trávený s mojim psom a samozrejme aj s kamošmi 🙂 Občas sa pritrafí aj nejaký výletik.
Naj florbalový klub alebo hráč. Máš svoj florbalový vzor?
Švédi sú super. Fascinuje ma ako to v ich podaní vyzerá tak jednoducho. Florbalový vzor je asi Anna Wijk. Páči sa mi jej hra a to s akým prehľadom behá po ihrisku.
Zdroj: Slovenský zväz florbalu – Flickr
Ako dlho sa venuješ florbalu? Ako si sa dostala k tomuto športu? Kde si doposiaľ pôsobila ako hráčka?
Florbalu sa venujem približne 12 rokov a začínala som s ním v Stupave. Najskôr iba na skúšku, no začalo ma to baviť. Hrávali sme regionálne ligy a neskôr aj nižšiu ženskú súťaž. Celkom sa nám darilo až sme sa prebojovali do extraligy. Tu prišiel náš koniec. Herne sme to nezvládli a nakoniec sme sa rozpadli. Išla som teda na jednu sezónu do Malaciek, kde som tiež hrala nižšiu ženskú súťaž. To ma už nebavilo a tak som prišla sem do Hurikánu, kde ma zavolala hrať bývala spoluhráčka zo Stupavy.
Aké sú doposiaľ tvoje dosiahnuté úspechy a čo je tvoj najväčší sen vo florbale?
Ešte za čias Stupavy sme pomerne často vyhrávali regionálne ligy aj turnaje, takže úspechov by bolo. No určite môj najväčší sen je medailová pozícia v extralige. Verím tomu, že na to máme a spolu to dokážeme. 🙂
Čo očakávaš od pôsobenia v Hurikáne?
V tejto sezóne je to určite minimálne postup cez prvé kolo play off. Tiež očakávam, že nám zostane aj naďalej taký výborný kolektív.
Ako sa pripravuješ na zápas? Máš nejaké špeciálne rituály?
Ani nie, ale pred zápasom veľmi nejem a keď som pri bráne po pokriku si buchnem čepeľ hokejky o všetky tyčky a takisto ťuknem aj brankárku. Neviem či to pomáha no zvykla som si na to, keďže môj post je obrana.
Zdroj: Slovenský zväz florbalu – Flickr
Ako by si zhodnotila doposiaľ pôsobenie Hurikánok v ženskej extralige?
Tento rok máme najlepšiu sezónu a verím, že už sa to bude iba zlepšovať. Snažíme sa vždy podať čo najlepší tímový výkon a držíme sa navzájom.
Často krát sa skloňuje, že v Hurikáne nie je dobrý kolektív. Ako túto skutočnosť vnímaš ty?
V Hurikáne nie je dobrý kolektív. V Hurikáne je výborný kolektív. Spolu sa smejeme, vieme sa jedna druhej posťažovať, vieme sa pochváliť. Takto by to malo byť všade. Samozrejme stane sa, že na seba nakričíme no je to v zápale hry a po zápase všetky emócie opadnú
Aká je tvoja rola v tíme?
Neviem, či mám presne určenú rolu v tíme no myslím si, že by som mohla byť aj little bit zabávač. Nemám rada sklesnutú a smutnú náladu, preto to tam vždy s niekym rozosmejeme.
Čo ťa najviac prekvapilo v Hurikáne počas tvojho pôsobenia?
Keď som prišla, bála som sa ako ma baby prijmú a či zapadnem…klasické otázky, ktoré si položí každý. Všetko bolo super. A som rada, že to tak je stále .️ Vždy, keď príde niekto nový, snažíme sa, aby sa u nás cítil dobre.
V úvode aktuálnej sezóny si sa zranila na dlhšie obdobie. Na palubovku si sa vrátila len pred nedávnom. Ako vnímaš svoj návrat na palubovku a medzi kolektív? Vnímaš nejaké zmeny?
Bolo to pre mňa veľmi ťažké obdobie nakoľko mi florbal chýbal. Nevyzeralo to so mnou celkom sľubne, hrozila mi operácia a neustále návštevy u lekárov ma už unavovali. Nakoniec však všetko dobre dopadlo a ja som sa opäť vrátila k tímu. Môžem povedať, že sa v Hurikáne cítim stále tak isto dobre, ako pred zranením. Baby sú super a boli rady (snáď), že som sa vrátila. Čo sa týka mňa, bolo to ťažké. Mala som v hlave obavy z ďalšieho možného podvrtnutia a tak som nehrala naplno. To sa však postupnými tréningami vyladilo a beriem to športovo. Ak sa stane, čo už. Pokiaľ budem môcť a vládať, florbalu sa nevzdám.
Zdroj: Slovenský zväz florbalu – Flickr
Napriek zraneniu si si vždy našla čas a prišla si podporiť spoluhráčky na domáce zápasy, aj keď si sa herne nemohla zúčastniť. Ako by si zhodnotila doposiaľ pôsobenie Hurikánok v ženskej extralige?
Jasné, žiadne zranenie ma predsa nemohlo odstaviť úplne a tak som aj s barlami išla povzbudzovať môj tím. Baby hrali vždy so srdiečkom a to sa cení. Máme aj dosť nových hráčok, čo nám fúklo nový vietor do plachiet. Samozrejme boli zranenia aj u iných hráčok a tak každý zápas vyzeral úplne inak. Verím, že tento rok prejdeme cez play-off a ukážeme všetkým naše bojovné srdcia a chtíč.
Vyzerá to, že má Hurikán pred sebou najúspešnejšiu sezónu. V čom vidíš zmenu oproti minulým rokom?
Tak máme nového trénera, nové spoluhráčky a myslím, že aj toto sa na našich výsledkoch odrazilo. Snažíme sa počúvať rady a plniť požadované. Snáď sa túto sezónu posunieme ďalej.
Aké sú tvoje osobné ambície počas tejto sezóny?
Nezraniť sa druhý krát a samozrejme nejaké pekné umiestnenie v lige. Bolo by krásne aj medailové umiestnenie, no zatiaľ zostanem iba pri postupe cez prvé kolo play-off a potom sa uvidí.
Načo sa tešíš najviac pred zápasom?
Fúha asi na to, že môžeme zasa dokázať, že máme na výhru a môžeme sa rovnať so všetkými. Samozrejme aj na baby, s ktorými je vždy sranda a veľa sa nasmejeme.
Čo by si chcela odkázať fanúšikom a prečo by mali diváci prísť na zápas?
Chcela by som im odkázať aby nás naďalej chodili na zápasy podporovať a hlavne aby nahlas povzbudzovali a skandovali HURIKÁN!
Zdroj: Slovenský zväz florbalu – Flickr
Opäť sme späť a prinášame rozhovor s kapitánkou ženského družstva Petrou Gešovou. Prezradila nám niečo málo o sebe, ale vyjadrila sa aj k jej ambíciám či uplynulému vývoju ženskej extraligy. Možno ťa bude zaujímať, že Peťa je pri florbale od začiatku samotnej ženskej extraligy. Toto si môže povedať na Slovensku len máloktorá hráčka. Viac sa dočítaš v riadkoch nižšie.
Vek: 30
Prezývka: Gayša
Opíš sa tromi slovami: veselá, vtipná, lenivá
Povedz nám niečo v skratke o sebe.
Som zo Žiliny, ale už pár rokov bývam v Bratislave. Rada cestujem (milujem Paríž), rada sa stretávam s kamarátmi a neznášam ranné vstávanie a Real Madrid.
Aký film najlepšie vystihuje tvoj život?
Neviem si k svojmu životu priradiť žiadny konkrétny, ale určite by to bola nejaká čierna komédia s prvkami drámy.
Číslo dresu a jeho symbolika.
Momentálne hrávam s číslom 9, keďže moja vtedy obľúbená sedmička bola v čase môjho príchodu do Hurikánu už obsadená. Odvtedy hrávam s týmto číslom, ale žiadna hlbšia symbolika v tom nie je. Číslo sa postupom času stalo mojim obľúbeným a do konca kariéry ho už meniť neplánujem.
Čo by si nevylúčila zo svojho jedálnička?
Obedy v jedálni u Orbána a ich piatkové rizoto.
Zdroj: Slovenský zväz florbalu – Flickr
Tvoj naj florbalový klub alebo hráč. Máš svoj florbalový vzor?
Obľúbeným tímom je mužská reprezentácia Fínska. Vzorom sú pre mňa všetky slovenské hráčky pôsobiace v zahraničí. Tým najväčším vzorom je pre mňa určite moja bývalá spoluhráčka a kapitánka slovenskej reprezentácie Lucka Jelínková (za slobodna Košturiaková) a hneď v tesnom závese Miška Šponiarová s Denisou Ferenčíkovou.
Najlepšia spoluhráčka?
Vybrať najlepšiu spoluhráčku je veľmi ťažké, keďže som ich počas celej svojej kariéry mala naozaj požehnane, či už v Hurikáne, v Žiline alebo v reprezentácii. Diplomaticky na túto otázku radšej neodpoviem, aby sa náhodou niektorá na mňa neurazila.
Ako dlho sa venuješ florbalu? Ako si sa dostala k tomuto športu? Kde si hrávala?
Je to celkom neuveriteľné, ale je to už asi 16 rokov, čo sa venujem florbalu. Slovenskú ženskú extraligu hrám od jej založenia a nevynechala som ani jednu jedinú sezónu, dokonca som zažila aj pôsobenie maďarských klubov v slovenskej extralige. Začala som hrávať v Žiline na našom gymnáziu, keď náš profesor telesnej a zároveň vtedajší tréner Juventy Žilina robil na škole nábor. Jediným dôvodom, prečo som na tréning prišla, bola vidina možnosti ulievania sa z niektorých hodín. Ale veľmi ma to chytilo a najmä sme mali vynikajúcu partiu, s vtedajšími spoluhráčkami sme stále aj po rokoch v kontakte. Takto som začala hrávať za Juventu Žilina, historicky prvý rok extraligy som hrala za výber Slovenska. Bol to tím, kde hrali hráčky z klubov, ktoré sa v tom čase neprihlásili do súťaže . Neskôr som prestúpila do klubu ŠK FBC Dragons Bratislava, ktorý bol v tom čase najlepší na Slovensku a nikto ho nemal rád. Po pár rokoch v Dragonse som sa vrátila do Juventy Žilina a keďže sa neskôr náš klub rozpadol, skončila som v Hurikáne, kde som spokojná až doteraz . Ale koľko rokov som prežila v jednotlivých kluboch, to už vyčísliť neviem Ale myslím, že si môžem dovoliť povedať, že som taký chodiaci itinerár ženskej extraligy.
Zdroj: Slovenský zväz florbalu – Flickr
Úspechy a najväčší sen vo florbale?
Najväčšie úspechy sú určite moje tri tituly majsterky Slovenska (2x s Dragonsom a 1x so Žilinou) a takisto účasť na majstrovstvách sveta junioriek. Snom je dostať sa konečne s Hurikánom minimálne do semifinále, snáď to bude už tento rok.
Čo očakávaš od pôsobenia v Hurikáne?
Kvalitné podmienky na tréningy a zápasy.
Ako sa pripravuješ na zápas? Máš nejaké špeciálne rituály?
Káva musí byť vždy, či už pred domácimi zápasmi alebo zápasmi u súpera, či už na pumpe, v kaviarni alebo len tak z automatu. Ďalším zvykom je vždy pred zápasom vziať nejakej spoluhráčke hroznový cukor (týmto pozdravujem najmä Dundu). Rituál mám iba zápasový, a tým je tlapnutie si s so všetkými spoluhráčkami a trénerom pred každou tretinou.
Ako by si zhodnotila doposiaľ pôsobenie Hurikánok v ženskej extralige?
Úprimne si myslím, že máme na lepšie tabuľkové postavenie, ako je tomu teraz. Posledné zápasy nám nevychádzajú, najmä čo sa týka obrannej hry celého tímu a dostávame veľmi veľa zbytočných gólov. Niekto by možno mohol byť prekvapený, že „beznádejne posledný hurikán“ je na tom v tabuľke celkom vysoko, pred sezónou by to asi nik nečakal. Reálne však podľa mňa máme na také štvrté miesto.
Zdroj: vlastný archív
Vyzerá to, že má Hurikán pred sebou najúspešnejšiu sezónu. V čom vidíš zmenu oproti minulým rokom?
Najväčšou zmenou je určite oslabenie konkurencie, keď viacerým tímom odišli pred sezónou ich kľúčové hráčky. Oproti minulým rokom sme veľmi vhodne doplnili káder a takmer všetky nové hráčky môžem nazvať posilami, baby zapadli herne aj osobnostne. Takisto my skúsenejšie si držíme určitý herný štandard a nejak tieto veci konečne do seba zapadli.
Často krát sa skloňuje v poslednej dobe, že v Hurikáne nie je dobrý kolektív. Ako túto skutočnosť vnímaš ty?
Osobne som takéto reči nepočula, nemám však pocit, že by sme boli zlý kolektív. Ako asi v každom tíme tak ani u nás nie je každá s každou najlepšia kamarátka, ale vychádzame medzi sebou úplne normálne, aj napriek vekovým rozdielom. Ja sa v Hurikáne v tomto ohľade cítim fajn a podľa mňa to aj ostatné baby vnímajú rovnako.
Aká je tvoja rola v tíme?
No najpodstatnejšia je asi rola kapitánky (aj keď teda každoročne očakávam svoje zvrhnutie z tejto pozície 🙂 ) ale inak z každého čosi. Aj zabávač, aj nahrávač. Aj vodu ponosím, keď treba.
Čo ťa najviac prekvapilo v Hurikáne?
Už som v Hurikáne pár rokov, ale na žiadnu vec, ktorá by ma prekvapila až tak, že by som si ju pamätala, si nespomeniem.
Načo sa tešíš najviac pred zápasom?
Na samotný zápas a v poslednej dobe aj na najlepšie domáce koláče od nášho fanúšika Feriho.
Čo by si chcela odkázať fanúšikom a prečo by mali diváci prísť na zápas?
Chcela by som sa im poďakovať za podporu, či už pri zápasoch ako aj pri rozkladaní mantinelov a upratovaní ihriska po zápase. Myslím, že na našich zápasoch sa je načo pozerať. Ak má niekto rád ženský florbal tak v okolí lepšie a kvalitnejšie ženské zápasy nenájde.
Zdroj: Róbert Pažitný
V základnej časti mužskej extraligy sa odohralo už viac ako polovica zápasov a my rovnako pokračujeme v rozhovoroch s hráčmi. Rozhodli sme sa vyspovedať Martina Kupca, hráča mužského A-tímu, ktorému sme položili zopár otázok o ňom, ale aj o priebehu aktuálnej sezóny.
Vek: 24 rokov
Prezývka: v rodinnom kruhu mi hovoria Tino, inak ma všetci volajú Čerto, pôvod je v prímení, ktoré sa dedí po otcovi
Povedz nám niečo v skratke o sebe. Opíš sa tromi slovami.
Objektívne sebahodnotenie tromi slovami je náročné, ale skúsim to.
Florbalové vlastnosti: rýchlosť, bojovnosť, nevyspytateľnosť
Charakterové: vytrvalosť, zodpovednosť, kreativita
Aký film najlepšie vystihuje tvoj život?
Zvieracia farma. Neviem či môj život, ale podľa mňa vystihuje mnohé ľudské vlastnosti, ktoré sú často skryté a dostanú sa na povrch v určitých situáciách.
Študuješ alebo pracuješ?
Nedávno som dokončil školu. Momentálne pracujem v e-shope s očnou optikou.
Čo by si nevylúčil zo svojho jedálnička?
Cukry, tuky a bielkoviny.
Zdroj: Slovenský zväz florbalu – Flickr
Čo by si vybral ako svoj najhorší zlozvyk?
Dlhý spánok.
Kto je tvojím športovým vzorom?
Anastasiya Kuzmina
Čomu sa venuješ vo voľnom čase ak to nie je práve florbal?
Okrem prokrastinácie je to futbal za svoju rodnú obec Čierny Balog, hudba (gitara), literatúra, jazyky (momentálne španielčina), cestovanie, sebavzdelávanie. Najradšej sa ale venujem svojej priateľke Lucke 🙂
Číslo dresu a jeho symbolika
92 – symbolika tam nie je žiadna. Jednoducho som dostal číslo, ktoré bolo voľné.
Ako dlho sa venuješ florbalu?
Ako registrovaný hráč necelých 5 rokov.
Ako si sa dostal k tomuto športu? Kde si hrával predtým ako si sa dostal do Hurikánu?
S hokejkou a loptičkou som sa hrával od malička. Po jednom vianočnom turnaji ma zavolali hrať za FBC Horehronec B. V mojej prvej sezóne sme získali jediný bod. Nasledujúcu sezónu sme s Áčkom vybojovali 1.ligu. Potom som odišiel na Erasmus do Estónska. Pol sezóny som si zahral za miestny klub TTU. V play off chlapci vybojovali 3. miesto. Taký zodpovedný prístup mi u nás chýba. Ale to som už bol naspäť v Brezne, kde sa to po počiatočnej eufórii rozpadalo a vypadli sme z 1. ligy. V tom čase ma oslovil Marek Vlášek a prestúpil som do Hurikánu.
Zdroj: Slovenský zväz florbalu – Flickr
Aký je tvoj najväčší florbalový úspech a sen?
Úspechom je, že som bol súčasťou výbornej partie, ktorej sa podarilo postúpiť do 1.ligy. Snom je momentálne vyhrať nasledujúci zápas.
Ako sa pripravuješ na zápas? Máš nejaké svoje špeciálne rituály?
Príprava sa pre mňa začína už na druhý deň po predchádzajúcom zápase. Snažím sa správne trénovať, regenerovať, dodržiavať správnu životosprávu. Deň predzápasom sa snažím dobre vyspať, poprípade si vizualizovať nasledujúci deň resp. zápas. Pred zápasom si dávam pozor čo a kedy zjem, vypijem. V tomto mi pomohla kniha: Kontrolovaný tréning (Laurenc Dívald). Samozrejme všetko sa odvíja od pracovných a ďalších povinností.
Aká je tvoja rola v tíme?
Momentálne je to strelec, čo je spôsobené odchodom viacerých kvalitných hráčov, ktorí strieľali góly.
Čo ťa najviac prekvapilo v Hurikáne počas tvojho pôsobenia v ňom?
Celkovo som čakal viac od našej extraligy, kedysi som si myslel, že je naozaj extra. To sa ale odvíja od prístupu každého jedného hráča, či funkcionára. Či dáme do toho niečo extra, alebo nám sme spokojní so súčasným stavom. Takisto ma prekvapil odchod trénera v minulej sezóne, krátko po mojom príchode.
Zdroj: Slovenský zväz florbalu – Flickr
Ako vnímaš zatiaľ pôsobenie Hurikánu v mužskej extralige počas tejto sezóny. V tabuľke ste zatiaľ bez bodu na poslednej priečke. Vidíš možnosť ešte zamiešať kartami v základnej časti súťaže?
Bohužiaľ nám počas minulej i prebiehajúcej sezóny odišlo alebo sa zranilo viacero hráčov. Letná príprava bola aká bola a ani tréningový proces nie je ideálny. Viacero zápasom nám ušlo o chlp. Od začiatku sezóny sme však urobili veľký progres a môžeme poraziť kohokoľvek. V šatni je veľké odhodlanie a chuť vyhrať. Treba to už len pretaviť do bodov v tabuľke.
Tento rok ste veľmi mladý kolektív, ako to vnímaš?
Chlapci to majú ale ťažké. Boli hodení to vody a musia sa naučiť plávať. Je to však veľký prísľub do budúcnosti. Treba si vážiť možnosť hrať v extralige, makať na sebe aj pre tím.
Aké sú tvoje osobné ambície počas tejto sezóny?
Rád by som pomohol tímu víťaziť.
Prečo by mali diváci prísť na zápas a čo by si chcel odkázať fanúšikom?
Naša kvalita rozhodne vzrástla a bude sa na čo pozerať. Vážime si Vašu podporu! Hurikán do toho!
Zdroj: Slovenský zväz florbalu – Flickr
Najbližšie sa naši muži predstavia v odvetnom zápase 14. kola proti FBC Mikuláš Prešov, ktorý sa netradične odohrá v Košiciach. Na domácej palubovke Hurikánci podľahli súperovi tesne 6:7. Držíme palce aby si muži priniesli svoje prvé body z výjazdu domov.
Po Majstrovstvách sveta mužov sa sezóna mužskej extraligy prehupla do druhej polovice. V tejto sezóne sprevádza našich mužov nielen viacero odchodov z kádru, ale aj mnoho zranení. Po takmer polročnej odluke sa vrátil na palubovku hráč mužského A-tímu, Denis Božík. Nastúpil v zápase proti majstrovi z minulej sezóny – Tsunami Záhorská Bystrica a my sme sa rozhodli ho trošku vyspovedať.
Vek: 23
Prezývka: nemám prezývku, len Denis
Opíš sa tromi slovami.
Nemám rád prehry.
Aký film najlepšie vystihuje tvoj život?
Ťažká otázka, ale môžem ti povedať, že mám rád trilógiu Batmana.
Študuješ alebo pracuješ?
Študujem posledný ročník na APZ (akadémia policajného zboru)
Čoby si nevylúčil zo svojho jedálnička?
Vajcia.
Čomu sa venuješ vo voľnom čase ak to nie je práve florbal?
Štúdium na prvom mieste.
Zdroj: Slovenský zväz florbalu – Flickr
Číslo dresu a jeho symbolika.
Mám číslo 37. Symbolika v tom nie je, pretože moje obľúbené číslo už bolo obsadené.
Najobľúbenejší florbalový klub, hráč?
Nemôžem povedať nič iné ako Hurikán a každý hráč v klube.
Ako dlho sa venuješ florbalu?
Na extraligovej úrovni od minulej sezóny.
Ako si sa dostal k tomuto športu? Kde všade si pôsobil predtým ako si sa dostal do Hurikánu?
K florbalu som sa dostal cez Mareka Vlášeka, ktorý ma naverboval na vysokej škole. Predtým som hrával iba príležitostne, cca 5 rokov.
Zdroj: Slovenský zväz florbalu – Flickr
Čo ťa najviac prekvapilo v Hurikáne počas tvojho pôsobenia v ňom?
Minulý rok ma najviac prekvapil odchod trénera Jána Purca.
Ako vnímaš zatiaľ pôsobenie v mužskej extralige počas tejto sezóny. V tabuľke ste zatiaľ bez bodu na poslednej priečke. Vidíš možnosť ešte zamiešať kartami v základnej časti súťaže?
Určite, kvôli tomu som prišiel odohrať túto sezónu, aby si aj budúci rok chlapci mohli zahrať mužskú extraligu.
Tento rok ste veľmi mladý kolektív, ako to vnímaš?
Veľmi pozitívne. Dúfam, že ich príde ešte viac, aby sme sa my starší, už iba na nich pozerali.
Aké sú tvoje osobné ambície počas tejto sezóny?
Osobné ambície sú postavené za tímovým úspechom.
Zdroj: Slovenský zväz florbalu – Flickr
Vieme, že si dlhší čas bol zranený. V tejto sezóne si nastúpil až v zápase proti Tsunami Záhorská Bystrica. Aké to bolo byť znova súčasťou tímu na ihrisku?
Áno, konečne som sa mohol k tímu pripojiť v polke sezóny. Dúfam, že mu viac pomôžem ako uškodím. Zápas bol ťažký, lebo sme hrali iba na dve päťky, takže v tretej tretine, sa moja zranená noha ozývala.
Prečo by mali diváci prísť na zápas a čo by si chcel odkázať fanúšikom?
Dievčatám by som odkázal, aby sa prišli pozrieť na mladých fešákov, a chlapcom, keď sa nebude páčiť florbal, tak si môžu pozrieť aspoň fanúšičky.
Zdroj: Slovenský zväz florbalu – Flickr
Aká je tvoja rola v tíme?
Asi ukľudňovač, keďže väčšina hráčov v tíme je horkokrvná.
Vek: 21
Prezývka: Dunda, Bunda
Opíš sa tromi slovami.
Som milá, tichá a pohodová baba.
Povedz nám niečo v skratke o sebe.
Bývam v Bratislave, som jedináčik. Keď pravé nehrám alebo netrénujem tak spím, trávim voľný čas s kamarátmi a rodinou. Moje hobby je varenie, ktoré ma aj živí.
Aký film najlepšie vystihuje tvoj život?
Filmy pozerám veľmi rada, ale na taký film čo by vystihoval môj život som ešte nenatrafila.
Číslo dresu a jeho symbolika?
Na začiatku pôsobenia v Hurikáne som zdedila dres s číslom 31. Na nové dresy som si dala číslo 20, čo bolo moje prvé číslo, keď som začala hrať florbal.
Čo by si nevylúčila zo svojho jedálnička?
Určite by som za žiadnych okolností nevylúčila mäso a sladké. 😀
Zdroj: Slovenský zväz florbalu – Flickr
Najobľúbenejší florbalový klub, hráč. Máš nejaký florbalový vzor?
Obľúbený florbalový klub ani hráča nemám. Rada si pozriem švédsku super ligu. Môj florbalový vzor je Lucia Jelínkova. Páči sa mi jej herný prejav, ľahkosť a rýchlosť na ihrisku.
Ako dlho sa venuješ florbalu? Ako si sa dostala k tomuto športu a kde si hrávala?
Moje florbalové začiatky boli v klube Seahorses. Florbalu sa venujem už 12 rokov od roku 2006. Na základnej škole, ktorú som navštevovala, vznikol florbalový klub. Na druhom stupni na základke vznikla aj športová trieda so zameraním na florbal a futbal. Keďže som mala florbal na hodinách telesnej výchovy tak som sa prihlásila aj do klubu. Hrávali sme bratislavskú regionálnu ligu a chodili aj na rôzne turnaje… Neskôr nás niektoré hráčky opustili. Nemali toľko času alebo prestúpili do iných klubov a tak nás už bolo pomenej. Po rozhovore s trénerom, kde nám oznámil, že prestáva trénovať dievčatá nám vybavil všetko potrebné na to, aby sme mohli hrať v Hurikáne a odvtedy som jeho súčasťou aj ja.
Úspechy a najväčší sen vo florbale?
Menších úspechov mam viac. Ale ten najväčší úspech a sen by bol keby sme s babami obsadili medailové pozície v extralige.
Čo očakávaš od pôsobenia v Hurikáne?
Očakávam hlavne individuálne a tímové zlepšenie.
Zdroj: Slovenský zväz florbalu – Flickr
Ako sa pripravuješ na zápas? Máš nejaké špeciálne rituály?
Na zápasy sa nejako špeciálne nepripravujem. Neviem či to je rituál alebo sa bojím aby som niečo nezabudla, ale vždy si pred zápasom skontrolujem veci ešte vo výťahu.
Ako by si zhodnotila doterajšie pôsobenie Hurikánok v ženskej extralige? Zatiaľ si vedieme celkom dobre snažíme sa počúvať trénerove rady a taktiky, aj keď je to niekedy naozaj ťažké. Jednoznačne musíme zapracovať na lepšej koncovke a premieňaní vypracovaných šancí. Verím, že keď budeme pokračovať takto ďalej tak sa dostaneme cez to “nešťastné“ prvé kolo play-off.
Vyzerá to, že má hurikán pred sebou najúspešnejšiu sezónu, v čom vidíš zmenu oproti minulým rokom?
Do Hurikánu prišli nové, mladé a veľmi šikovné dievčatá a zároveň veľa dobrých a kľúčových hráčok z iných klubov odišlo hrať do zahraničia.
V poslednej dobe sa často stretávame s názorom, že v Hurikáne nie je dobrý kolektív. Ako túto skutočnosť vnímaš ty?
Všetky baby mam rovnako rada, s niektorými sa bavím viac s niektorými menej. Sme úplne normálny babský kolektív, aj keď sa občas pohádame a nakričíme na seba tak si chceme poradiť a nakoniec si to vysvetlime a ideme ďalej. Ja sa v Hurikáne cítim dobre a ten kto si myslí, že nie sme dobrá partia tak sa veľmi mýli. Nezažiješ, nevieš.
Zdroj: Slovenský zväz florbalu – Flickr
Aká je tvoja rola v tíme?
Zatiaľ nemám žiadnu rolu v tíme, ale myslime, že po tomto článku mi baby isto nejakú pridelia.
Čo ťa najviac prekvapilo v Hurikáne?
Keď som prišla na úplne prvý tréning do Hurikánu ma prekvapil prístup trénera, dievčat (v dobrom samozrejme) a omnoho vyššie tréningové tempo, na ktoré som si trošku dlhšie zvykala.
Načo sa tešíš najviac pred zápasom?
Najviac sa vždy teším na tu zápasovú atmosféru, adrenalín spojený s nervozitou. A samozrejme na baby a skvelých divákov :D.
Čo by si chcela odkázať fanúšikom? Prečo by mali diváci prísť na zápas?
Chcem sa im hlavne poďakovať, že nás podporujú. Aby si prišli pozrieť pekný florbal spojený s bojovným výkonom a srdiečkom, ktoré nechávame na ihrisku. Možno budú mať šťastie a uvidia nás aj tancovať (teda niektoré).
Zdroj: Slovenský zväz florbalu – Flickr
