Opäť sme späť a prinášame rozhovor s kapitánkou ženského družstva Petrou Gešovou. Prezradila nám niečo málo o sebe, ale vyjadrila sa aj k jej ambíciám či uplynulému vývoju ženskej extraligy. Možno ťa bude zaujímať, že Peťa je pri florbale od začiatku samotnej ženskej extraligy. Toto si môže povedať na Slovensku len máloktorá hráčka. Viac sa dočítaš v riadkoch nižšie.
Vek: 30
Prezývka: Gayša
Opíš sa tromi slovami: veselá, vtipná, lenivá
Povedz nám niečo v skratke o sebe.
Som zo Žiliny, ale už pár rokov bývam v Bratislave. Rada cestujem (milujem Paríž), rada sa stretávam s kamarátmi a neznášam ranné vstávanie a Real Madrid.
Aký film najlepšie vystihuje tvoj život?
Neviem si k svojmu životu priradiť žiadny konkrétny, ale určite by to bola nejaká čierna komédia s prvkami drámy.
Číslo dresu a jeho symbolika.
Momentálne hrávam s číslom 9, keďže moja vtedy obľúbená sedmička bola v čase môjho príchodu do Hurikánu už obsadená. Odvtedy hrávam s týmto číslom, ale žiadna hlbšia symbolika v tom nie je. Číslo sa postupom času stalo mojim obľúbeným a do konca kariéry ho už meniť neplánujem.
Čo by si nevylúčila zo svojho jedálnička?
Obedy v jedálni u Orbána a ich piatkové rizoto.
Zdroj: Slovenský zväz florbalu – Flickr
Tvoj naj florbalový klub alebo hráč. Máš svoj florbalový vzor?
Obľúbeným tímom je mužská reprezentácia Fínska. Vzorom sú pre mňa všetky slovenské hráčky pôsobiace v zahraničí. Tým najväčším vzorom je pre mňa určite moja bývalá spoluhráčka a kapitánka slovenskej reprezentácie Lucka Jelínková (za slobodna Košturiaková) a hneď v tesnom závese Miška Šponiarová s Denisou Ferenčíkovou.
Najlepšia spoluhráčka?
Vybrať najlepšiu spoluhráčku je veľmi ťažké, keďže som ich počas celej svojej kariéry mala naozaj požehnane, či už v Hurikáne, v Žiline alebo v reprezentácii. Diplomaticky na túto otázku radšej neodpoviem, aby sa náhodou niektorá na mňa neurazila.
Ako dlho sa venuješ florbalu? Ako si sa dostala k tomuto športu? Kde si hrávala?
Je to celkom neuveriteľné, ale je to už asi 16 rokov, čo sa venujem florbalu. Slovenskú ženskú extraligu hrám od jej založenia a nevynechala som ani jednu jedinú sezónu, dokonca som zažila aj pôsobenie maďarských klubov v slovenskej extralige. Začala som hrávať v Žiline na našom gymnáziu, keď náš profesor telesnej a zároveň vtedajší tréner Juventy Žilina robil na škole nábor. Jediným dôvodom, prečo som na tréning prišla, bola vidina možnosti ulievania sa z niektorých hodín. Ale veľmi ma to chytilo a najmä sme mali vynikajúcu partiu, s vtedajšími spoluhráčkami sme stále aj po rokoch v kontakte. Takto som začala hrávať za Juventu Žilina, historicky prvý rok extraligy som hrala za výber Slovenska. Bol to tím, kde hrali hráčky z klubov, ktoré sa v tom čase neprihlásili do súťaže . Neskôr som prestúpila do klubu ŠK FBC Dragons Bratislava, ktorý bol v tom čase najlepší na Slovensku a nikto ho nemal rád. Po pár rokoch v Dragonse som sa vrátila do Juventy Žilina a keďže sa neskôr náš klub rozpadol, skončila som v Hurikáne, kde som spokojná až doteraz . Ale koľko rokov som prežila v jednotlivých kluboch, to už vyčísliť neviem Ale myslím, že si môžem dovoliť povedať, že som taký chodiaci itinerár ženskej extraligy.
Zdroj: Slovenský zväz florbalu – Flickr
Úspechy a najväčší sen vo florbale?
Najväčšie úspechy sú určite moje tri tituly majsterky Slovenska (2x s Dragonsom a 1x so Žilinou) a takisto účasť na majstrovstvách sveta junioriek. Snom je dostať sa konečne s Hurikánom minimálne do semifinále, snáď to bude už tento rok.
Čo očakávaš od pôsobenia v Hurikáne?
Kvalitné podmienky na tréningy a zápasy.
Ako sa pripravuješ na zápas? Máš nejaké špeciálne rituály?
Káva musí byť vždy, či už pred domácimi zápasmi alebo zápasmi u súpera, či už na pumpe, v kaviarni alebo len tak z automatu. Ďalším zvykom je vždy pred zápasom vziať nejakej spoluhráčke hroznový cukor (týmto pozdravujem najmä Dundu). Rituál mám iba zápasový, a tým je tlapnutie si s so všetkými spoluhráčkami a trénerom pred každou tretinou.
Ako by si zhodnotila doposiaľ pôsobenie Hurikánok v ženskej extralige?
Úprimne si myslím, že máme na lepšie tabuľkové postavenie, ako je tomu teraz. Posledné zápasy nám nevychádzajú, najmä čo sa týka obrannej hry celého tímu a dostávame veľmi veľa zbytočných gólov. Niekto by možno mohol byť prekvapený, že „beznádejne posledný hurikán“ je na tom v tabuľke celkom vysoko, pred sezónou by to asi nik nečakal. Reálne však podľa mňa máme na také štvrté miesto.
Zdroj: vlastný archív
Vyzerá to, že má Hurikán pred sebou najúspešnejšiu sezónu. V čom vidíš zmenu oproti minulým rokom?
Najväčšou zmenou je určite oslabenie konkurencie, keď viacerým tímom odišli pred sezónou ich kľúčové hráčky. Oproti minulým rokom sme veľmi vhodne doplnili káder a takmer všetky nové hráčky môžem nazvať posilami, baby zapadli herne aj osobnostne. Takisto my skúsenejšie si držíme určitý herný štandard a nejak tieto veci konečne do seba zapadli.
Často krát sa skloňuje v poslednej dobe, že v Hurikáne nie je dobrý kolektív. Ako túto skutočnosť vnímaš ty?
Osobne som takéto reči nepočula, nemám však pocit, že by sme boli zlý kolektív. Ako asi v každom tíme tak ani u nás nie je každá s každou najlepšia kamarátka, ale vychádzame medzi sebou úplne normálne, aj napriek vekovým rozdielom. Ja sa v Hurikáne v tomto ohľade cítim fajn a podľa mňa to aj ostatné baby vnímajú rovnako.
Aká je tvoja rola v tíme?
No najpodstatnejšia je asi rola kapitánky (aj keď teda každoročne očakávam svoje zvrhnutie z tejto pozície 🙂 ) ale inak z každého čosi. Aj zabávač, aj nahrávač. Aj vodu ponosím, keď treba.
Čo ťa najviac prekvapilo v Hurikáne?
Už som v Hurikáne pár rokov, ale na žiadnu vec, ktorá by ma prekvapila až tak, že by som si ju pamätala, si nespomeniem.
Načo sa tešíš najviac pred zápasom?
Na samotný zápas a v poslednej dobe aj na najlepšie domáce koláče od nášho fanúšika Feriho.
Čo by si chcela odkázať fanúšikom a prečo by mali diváci prísť na zápas?
Chcela by som sa im poďakovať za podporu, či už pri zápasoch ako aj pri rozkladaní mantinelov a upratovaní ihriska po zápase. Myslím, že na našich zápasoch sa je načo pozerať. Ak má niekto rád ženský florbal tak v okolí lepšie a kvalitnejšie ženské zápasy nenájde.
Zdroj: Róbert Pažitný
V základnej časti mužskej extraligy sa odohralo už viac ako polovica zápasov a my rovnako pokračujeme v rozhovoroch s hráčmi. Rozhodli sme sa vyspovedať Martina Kupca, hráča mužského A-tímu, ktorému sme položili zopár otázok o ňom, ale aj o priebehu aktuálnej sezóny.
Vek: 24 rokov
Prezývka: v rodinnom kruhu mi hovoria Tino, inak ma všetci volajú Čerto, pôvod je v prímení, ktoré sa dedí po otcovi
Povedz nám niečo v skratke o sebe. Opíš sa tromi slovami.
Objektívne sebahodnotenie tromi slovami je náročné, ale skúsim to.
Florbalové vlastnosti: rýchlosť, bojovnosť, nevyspytateľnosť
Charakterové: vytrvalosť, zodpovednosť, kreativita
Aký film najlepšie vystihuje tvoj život?
Zvieracia farma. Neviem či môj život, ale podľa mňa vystihuje mnohé ľudské vlastnosti, ktoré sú často skryté a dostanú sa na povrch v určitých situáciách.
Študuješ alebo pracuješ?
Nedávno som dokončil školu. Momentálne pracujem v e-shope s očnou optikou.
Čo by si nevylúčil zo svojho jedálnička?
Cukry, tuky a bielkoviny.
Zdroj: Slovenský zväz florbalu – Flickr
Čo by si vybral ako svoj najhorší zlozvyk?
Dlhý spánok.
Kto je tvojím športovým vzorom?
Anastasiya Kuzmina
Čomu sa venuješ vo voľnom čase ak to nie je práve florbal?
Okrem prokrastinácie je to futbal za svoju rodnú obec Čierny Balog, hudba (gitara), literatúra, jazyky (momentálne španielčina), cestovanie, sebavzdelávanie. Najradšej sa ale venujem svojej priateľke Lucke 🙂
Číslo dresu a jeho symbolika
92 – symbolika tam nie je žiadna. Jednoducho som dostal číslo, ktoré bolo voľné.
Ako dlho sa venuješ florbalu?
Ako registrovaný hráč necelých 5 rokov.
Ako si sa dostal k tomuto športu? Kde si hrával predtým ako si sa dostal do Hurikánu?
S hokejkou a loptičkou som sa hrával od malička. Po jednom vianočnom turnaji ma zavolali hrať za FBC Horehronec B. V mojej prvej sezóne sme získali jediný bod. Nasledujúcu sezónu sme s Áčkom vybojovali 1.ligu. Potom som odišiel na Erasmus do Estónska. Pol sezóny som si zahral za miestny klub TTU. V play off chlapci vybojovali 3. miesto. Taký zodpovedný prístup mi u nás chýba. Ale to som už bol naspäť v Brezne, kde sa to po počiatočnej eufórii rozpadalo a vypadli sme z 1. ligy. V tom čase ma oslovil Marek Vlášek a prestúpil som do Hurikánu.
Zdroj: Slovenský zväz florbalu – Flickr
Aký je tvoj najväčší florbalový úspech a sen?
Úspechom je, že som bol súčasťou výbornej partie, ktorej sa podarilo postúpiť do 1.ligy. Snom je momentálne vyhrať nasledujúci zápas.
Ako sa pripravuješ na zápas? Máš nejaké svoje špeciálne rituály?
Príprava sa pre mňa začína už na druhý deň po predchádzajúcom zápase. Snažím sa správne trénovať, regenerovať, dodržiavať správnu životosprávu. Deň predzápasom sa snažím dobre vyspať, poprípade si vizualizovať nasledujúci deň resp. zápas. Pred zápasom si dávam pozor čo a kedy zjem, vypijem. V tomto mi pomohla kniha: Kontrolovaný tréning (Laurenc Dívald). Samozrejme všetko sa odvíja od pracovných a ďalších povinností.
Aká je tvoja rola v tíme?
Momentálne je to strelec, čo je spôsobené odchodom viacerých kvalitných hráčov, ktorí strieľali góly.
Čo ťa najviac prekvapilo v Hurikáne počas tvojho pôsobenia v ňom?
Celkovo som čakal viac od našej extraligy, kedysi som si myslel, že je naozaj extra. To sa ale odvíja od prístupu každého jedného hráča, či funkcionára. Či dáme do toho niečo extra, alebo nám sme spokojní so súčasným stavom. Takisto ma prekvapil odchod trénera v minulej sezóne, krátko po mojom príchode.
Zdroj: Slovenský zväz florbalu – Flickr
Ako vnímaš zatiaľ pôsobenie Hurikánu v mužskej extralige počas tejto sezóny. V tabuľke ste zatiaľ bez bodu na poslednej priečke. Vidíš možnosť ešte zamiešať kartami v základnej časti súťaže?
Bohužiaľ nám počas minulej i prebiehajúcej sezóny odišlo alebo sa zranilo viacero hráčov. Letná príprava bola aká bola a ani tréningový proces nie je ideálny. Viacero zápasom nám ušlo o chlp. Od začiatku sezóny sme však urobili veľký progres a môžeme poraziť kohokoľvek. V šatni je veľké odhodlanie a chuť vyhrať. Treba to už len pretaviť do bodov v tabuľke.
Tento rok ste veľmi mladý kolektív, ako to vnímaš?
Chlapci to majú ale ťažké. Boli hodení to vody a musia sa naučiť plávať. Je to však veľký prísľub do budúcnosti. Treba si vážiť možnosť hrať v extralige, makať na sebe aj pre tím.
Aké sú tvoje osobné ambície počas tejto sezóny?
Rád by som pomohol tímu víťaziť.
Prečo by mali diváci prísť na zápas a čo by si chcel odkázať fanúšikom?
Naša kvalita rozhodne vzrástla a bude sa na čo pozerať. Vážime si Vašu podporu! Hurikán do toho!
Zdroj: Slovenský zväz florbalu – Flickr
Najbližšie sa naši muži predstavia v odvetnom zápase 14. kola proti FBC Mikuláš Prešov, ktorý sa netradične odohrá v Košiciach. Na domácej palubovke Hurikánci podľahli súperovi tesne 6:7. Držíme palce aby si muži priniesli svoje prvé body z výjazdu domov.
Po Majstrovstvách sveta mužov sa sezóna mužskej extraligy prehupla do druhej polovice. V tejto sezóne sprevádza našich mužov nielen viacero odchodov z kádru, ale aj mnoho zranení. Po takmer polročnej odluke sa vrátil na palubovku hráč mužského A-tímu, Denis Božík. Nastúpil v zápase proti majstrovi z minulej sezóny – Tsunami Záhorská Bystrica a my sme sa rozhodli ho trošku vyspovedať.
Vek: 23
Prezývka: nemám prezývku, len Denis
Opíš sa tromi slovami.
Nemám rád prehry.
Aký film najlepšie vystihuje tvoj život?
Ťažká otázka, ale môžem ti povedať, že mám rád trilógiu Batmana.
Študuješ alebo pracuješ?
Študujem posledný ročník na APZ (akadémia policajného zboru)
Čoby si nevylúčil zo svojho jedálnička?
Vajcia.
Čomu sa venuješ vo voľnom čase ak to nie je práve florbal?
Štúdium na prvom mieste.
Zdroj: Slovenský zväz florbalu – Flickr
Číslo dresu a jeho symbolika.
Mám číslo 37. Symbolika v tom nie je, pretože moje obľúbené číslo už bolo obsadené.
Najobľúbenejší florbalový klub, hráč?
Nemôžem povedať nič iné ako Hurikán a každý hráč v klube.
Ako dlho sa venuješ florbalu?
Na extraligovej úrovni od minulej sezóny.
Ako si sa dostal k tomuto športu? Kde všade si pôsobil predtým ako si sa dostal do Hurikánu?
K florbalu som sa dostal cez Mareka Vlášeka, ktorý ma naverboval na vysokej škole. Predtým som hrával iba príležitostne, cca 5 rokov.
Zdroj: Slovenský zväz florbalu – Flickr
Čo ťa najviac prekvapilo v Hurikáne počas tvojho pôsobenia v ňom?
Minulý rok ma najviac prekvapil odchod trénera Jána Purca.
Ako vnímaš zatiaľ pôsobenie v mužskej extralige počas tejto sezóny. V tabuľke ste zatiaľ bez bodu na poslednej priečke. Vidíš možnosť ešte zamiešať kartami v základnej časti súťaže?
Určite, kvôli tomu som prišiel odohrať túto sezónu, aby si aj budúci rok chlapci mohli zahrať mužskú extraligu.
Tento rok ste veľmi mladý kolektív, ako to vnímaš?
Veľmi pozitívne. Dúfam, že ich príde ešte viac, aby sme sa my starší, už iba na nich pozerali.
Aké sú tvoje osobné ambície počas tejto sezóny?
Osobné ambície sú postavené za tímovým úspechom.
Zdroj: Slovenský zväz florbalu – Flickr
Vieme, že si dlhší čas bol zranený. V tejto sezóne si nastúpil až v zápase proti Tsunami Záhorská Bystrica. Aké to bolo byť znova súčasťou tímu na ihrisku?
Áno, konečne som sa mohol k tímu pripojiť v polke sezóny. Dúfam, že mu viac pomôžem ako uškodím. Zápas bol ťažký, lebo sme hrali iba na dve päťky, takže v tretej tretine, sa moja zranená noha ozývala.
Prečo by mali diváci prísť na zápas a čo by si chcel odkázať fanúšikom?
Dievčatám by som odkázal, aby sa prišli pozrieť na mladých fešákov, a chlapcom, keď sa nebude páčiť florbal, tak si môžu pozrieť aspoň fanúšičky.
Zdroj: Slovenský zväz florbalu – Flickr
Aká je tvoja rola v tíme?
Asi ukľudňovač, keďže väčšina hráčov v tíme je horkokrvná.
Vek: 21
Prezývka: Dunda, Bunda
Opíš sa tromi slovami.
Som milá, tichá a pohodová baba.
Povedz nám niečo v skratke o sebe.
Bývam v Bratislave, som jedináčik. Keď pravé nehrám alebo netrénujem tak spím, trávim voľný čas s kamarátmi a rodinou. Moje hobby je varenie, ktoré ma aj živí.
Aký film najlepšie vystihuje tvoj život?
Filmy pozerám veľmi rada, ale na taký film čo by vystihoval môj život som ešte nenatrafila.
Číslo dresu a jeho symbolika?
Na začiatku pôsobenia v Hurikáne som zdedila dres s číslom 31. Na nové dresy som si dala číslo 20, čo bolo moje prvé číslo, keď som začala hrať florbal.
Čo by si nevylúčila zo svojho jedálnička?
Určite by som za žiadnych okolností nevylúčila mäso a sladké. 😀
Zdroj: Slovenský zväz florbalu – Flickr
Najobľúbenejší florbalový klub, hráč. Máš nejaký florbalový vzor?
Obľúbený florbalový klub ani hráča nemám. Rada si pozriem švédsku super ligu. Môj florbalový vzor je Lucia Jelínkova. Páči sa mi jej herný prejav, ľahkosť a rýchlosť na ihrisku.
Ako dlho sa venuješ florbalu? Ako si sa dostala k tomuto športu a kde si hrávala?
Moje florbalové začiatky boli v klube Seahorses. Florbalu sa venujem už 12 rokov od roku 2006. Na základnej škole, ktorú som navštevovala, vznikol florbalový klub. Na druhom stupni na základke vznikla aj športová trieda so zameraním na florbal a futbal. Keďže som mala florbal na hodinách telesnej výchovy tak som sa prihlásila aj do klubu. Hrávali sme bratislavskú regionálnu ligu a chodili aj na rôzne turnaje… Neskôr nás niektoré hráčky opustili. Nemali toľko času alebo prestúpili do iných klubov a tak nás už bolo pomenej. Po rozhovore s trénerom, kde nám oznámil, že prestáva trénovať dievčatá nám vybavil všetko potrebné na to, aby sme mohli hrať v Hurikáne a odvtedy som jeho súčasťou aj ja.
Úspechy a najväčší sen vo florbale?
Menších úspechov mam viac. Ale ten najväčší úspech a sen by bol keby sme s babami obsadili medailové pozície v extralige.
Čo očakávaš od pôsobenia v Hurikáne?
Očakávam hlavne individuálne a tímové zlepšenie.
Zdroj: Slovenský zväz florbalu – Flickr
Ako sa pripravuješ na zápas? Máš nejaké špeciálne rituály?
Na zápasy sa nejako špeciálne nepripravujem. Neviem či to je rituál alebo sa bojím aby som niečo nezabudla, ale vždy si pred zápasom skontrolujem veci ešte vo výťahu.
Ako by si zhodnotila doterajšie pôsobenie Hurikánok v ženskej extralige? Zatiaľ si vedieme celkom dobre snažíme sa počúvať trénerove rady a taktiky, aj keď je to niekedy naozaj ťažké. Jednoznačne musíme zapracovať na lepšej koncovke a premieňaní vypracovaných šancí. Verím, že keď budeme pokračovať takto ďalej tak sa dostaneme cez to “nešťastné“ prvé kolo play-off.
Vyzerá to, že má hurikán pred sebou najúspešnejšiu sezónu, v čom vidíš zmenu oproti minulým rokom?
Do Hurikánu prišli nové, mladé a veľmi šikovné dievčatá a zároveň veľa dobrých a kľúčových hráčok z iných klubov odišlo hrať do zahraničia.
V poslednej dobe sa často stretávame s názorom, že v Hurikáne nie je dobrý kolektív. Ako túto skutočnosť vnímaš ty?
Všetky baby mam rovnako rada, s niektorými sa bavím viac s niektorými menej. Sme úplne normálny babský kolektív, aj keď sa občas pohádame a nakričíme na seba tak si chceme poradiť a nakoniec si to vysvetlime a ideme ďalej. Ja sa v Hurikáne cítim dobre a ten kto si myslí, že nie sme dobrá partia tak sa veľmi mýli. Nezažiješ, nevieš.
Zdroj: Slovenský zväz florbalu – Flickr
Aká je tvoja rola v tíme?
Zatiaľ nemám žiadnu rolu v tíme, ale myslime, že po tomto článku mi baby isto nejakú pridelia.
Čo ťa najviac prekvapilo v Hurikáne?
Keď som prišla na úplne prvý tréning do Hurikánu ma prekvapil prístup trénera, dievčat (v dobrom samozrejme) a omnoho vyššie tréningové tempo, na ktoré som si trošku dlhšie zvykala.
Načo sa tešíš najviac pred zápasom?
Najviac sa vždy teším na tu zápasovú atmosféru, adrenalín spojený s nervozitou. A samozrejme na baby a skvelých divákov :D.
Čo by si chcela odkázať fanúšikom? Prečo by mali diváci prísť na zápas?
Chcem sa im hlavne poďakovať, že nás podporujú. Aby si prišli pozrieť pekný florbal spojený s bojovným výkonom a srdiečkom, ktoré nechávame na ihrisku. Možno budú mať šťastie a uvidia nás aj tancovať (teda niektoré).
Zdroj: Slovenský zväz florbalu – Flickr
Sezóna ženskej extraligy 2018/2019 už beží na plné obrátky. Rozhodli sme sa priniesť rozhovor s obrankyňou Žofiou Leškovou. Položili sme jej zopár otázok k uplynulému priebehu ligy a čo to nám prezradila aj o sebe a svojich ambíciách v tejto sezóne. Už teraz je však jasné, že Žof drží a aj dlhú dobu bude držať medzi ženami titul služobne najstaršia Hurikánka.
Vek: 29
Prezývka: Pleška, Žofre, Žof. So všetkými som OK… Možno mám aj nejaké tajné, o ktorých neviem (a ani nechcem vedieť :D) Radi by sme doplnili – Užovka (pozn. redakcie).
Opíš sa tromi slovami.
Obľúbená v kolektíve 😀 Ale nie.. sú to: zábavná, zodpovedná, nerozhodná.
Povedz nám niečo v skratke o sebe.
Nemám rada kukuricu a holuby.
Aký film najlepšie vystihuje tvoj život?
Taký ešte nenakrútili.
Číslo dresu a jeho symbolika?
5 – nemá žiadnu symboliku. Jedného dňa som si povedala, že číslo 5 je moje obľúbené. Nosím ho na drese, ale je súčasťou aj môjho bežného života.
Zdroj: Slovenský zväz florbalu – Flickr
Čo by si nevylúčila zo svojho jedálnička?
Kávu. Káva is the key!
Naj florbalový klub, hráč. Máš nejaký florbalový vzor?
Nemám žiadne preferencie…
Najlepšia spoluhráčka?
Nemám preferencie ani v tomto smere. So spoluhráčkami sme kamarátky. S niektorými viac, s niektorými menej. Ale rozumiem si so všetkými.
Ako dlho sa venuješ florbalu? Ako si sa dostala k tomuto športu? Kde si hrávala?
Musím prezradiť, ako dlho? 😀 Celú večnosť – som služobne najstaršou Hurikánkou v tíme. Túto sezónu je to s dva a pol sezónnou prestávkou kvôli zraneniam 12 rokov. Začala som hrať ako 17 ročná, v tom čase florbal prišiel na školy (teraz už je to asi nie úplne predstaviteľné, keďže florbal začínajú hrať deti vo veku, kedy ešte ani poriadne nevedia, či trénujú florbal alebo judo). Vždy som bola skôr taký chalanský typ, ale keďže v škole na telesnej florbal hrali len chalani, keď mi jedného dňa kamarátka povedala, že chodí trénovať do klubu (už zaniknutý Dragons), neváhala som. Tam som trénovala asi mesiac, kým neprišli letné, a teda aj tréningové prázdniny. Po prázdninách ma táto istá kamarátka doviedla do Hurikánu, do ktorého ju nalákal Marek Marušínec – bývalý hráč mužov a vtedajší spolutréner žien. V tom čase sme to všetky brali tak, že chodíme na tréningy a ani sme neriešili, že by sme hrali ligu alebo niečo podobné. Ani som vtedy nevedela, že sa nejaká liga hrá. Až na ďalší rok sme začali hrať bratislavskú ligu (mám prvý trest za ženy Hurikán vôbec – 2 minúty za hrubosť) a ten ďalší už aj extraligu. Teraz je to až nepredstaviteľné, že by sme trénovali len tak pre srandu, ale povedzme si pravdu, že to bolo naozaj dávno.
Úspechy a najväčší sen vo florbale?
Za úspech beriem to, že napriek tomu, že sa ani jedna florbalom neživíme a stojí nás to nemalé peniaze, dokážeme sa v dostatočnom počte nazbierať na každú ďalšiu sezónu. Každý rok končíme v tabuľke na podobnom umiestnení, a preto osobným cieľom pre moju poslednú sezónu v Hurikáne (sľubujem, že už naozaj poslednú! :D), je dostať sa aspoň do semifinále ak nie ďalej. Medaila na krku by bola veľmi peknou rozlúčkou. Ale nepredbiehajme, túto sezónu nám síce celkom ide, ale všetko záleží od toho, s kým budeme vo vyraďovačke hrať a samozrejme na tom, ako sa k tomu každá z nás postaví.
Zdroj: vlastný archív
Čo očakávaš od pôsobenia v Hurikáne? 😊
Od pôsobenia v klube očakávam podporu a dobré zázemie na trénovanie.
Ako sa pripravuješ na zápas? Máš nejaké špeciálne rituály?
V deň zápasu musím mať pohodu, prepnem sa do takého spomalenejšieho režimu. Pred každým zápasom si musím dať kávu, či už je to doma pred odchodom na domáci zápas, alebo niekde po ceste na výjazd. Bezprostredne pred prvým buly, keď ideme na pokrik, musím stáť na svojom mieste – pri rohu bránky a po pokriku tľapnem čepeľou brankárku do nôh.. 😀 Je ich dosť, nie? 😀
Ako by si zhodnotila doposiaľ pôsobenie Hurikánok v ženskej extralige?
Ako som už spomínala skôr, som pri ženách od ich počiatkov. V tíme sa neustále menia hráčky, a preto aj každá sezóna je prirodzene iná. Túto sezónu nám zatiaľ ide, ale ešte sme len v jej polovici. Dúfam, že sa nám tento rok podarí dostať sa ďalej ako po minulé sezóny.
Zdroj: Slovenský zväz florbalu – Flickr
Sama si už naznačila, že Hurikánky majú pred sebou najúspešnejšiu sezónu. V čom vidíš zmenu oproti minulým rokom?
Myslím si, že je to záležitosť kádrových zmien nie len u nás, ale aj v konkurenčných tímoch. Jedno s druhým dobre zahralo.
V poslednom čase sa často skloňuje fáma, že Hurikán nie je dobrý kolektív. Ako túto skutočnosť vnímaš ty?
Čo sa týka žien, nemyslím si, že sme zlý kolektív. Medzi hráčkami sú ale vekové rozdiely, a preto je prirodzené, že napríklad mladšie baby sú spolu pokope, lebo riešia veci, ktoré ich v tomto veku zaujímajú, a zas naopak, my staršie riešime svoje veci. Je to úplne normálne. Napätie v tíme podľa mňa vždy pramení od jednotlivcov. Bolo tomu tak aj po minulé sezóny, ale momentálne si myslím, že je všetko OK.
Aká je tvoja rola v tíme?
Som zabávač. A baby ma tak aj berú. Čomu som rada je to, že aj keď patrím medzi najstaršie ženy v tíme, dokážem sa dostať aj k tým mladším. Som takisto šofér. Ak cestujeme na výjazd, šoférujem.
Čo ťa najviac prekvapilo v Hurikáne?
Žijem s týmto tímom už 12 rokov, takže ma nemôže už nič prekvapiť 😀
Na čo sa pred zápasom tešíš najviac?
Na samotný zápas. Ak ideme na výjazd, na šoférovanie. Máme vždy srandu.
Čo by si chcela odkázať fanúšikom? Prečo by mali diváci prísť na váš zápas?
Sme jediným ženským extraligovým tímom v Bratislave a okolí (najbližšie je to až Nitra) – to je asi tak jediné. Koho tento šport zaujíma, príde, koho nezaujíma, nepríde.
Zdroj: vlastný archív
